(1632 - 1704)
"Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého."
Francis Bacon sformuloval program induktívnej výstavby vedy, vychádzajúcej zo skúsenostných faktov, čím založil novoveký empirizmus. Klasikom tohto empirizmu sa však stal až John Locke.
Locke tvrdil, že ide predovšetkým o zmyslovú skúsenosť, podľa neho „Nič nie je v rozume, čo by pred tým nebolo bývalo v zmysloch."
Z tohto princípu však čoskoro vyplynula otázka, či zmyslové vnímanie dostatočne oprávňuje človeka uznať existenciu sveta mimo jeho mysle, alebo je svet iba ilúziou, resp. čímsi nepoznateľným.
Locke - i preto, že bol úzko spätý s Newtonovými výskumami - si zachoval realistické stanovisko: presvedčenie o existencii vonkajšieho sveta. Ďalší vývin empirizmu však prebiehal opačným smerom.
pripravili: prof. Milan Zigo a Marta Balážová; číta Štefan Bučko
John Locke
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
