Oči ako divé maky
Mikuláš Kováč je jedným z najvýznamnejších básnikov generácie 60.rokov. Ako tvorca systematicky ignoroval všetky normy socialistického realizmu a kládol dôraz predovšetkým na otázky ľudskosti. Debutoval v roku 1960 zbierkou Zem pod nohami, vďaka ktorej ho literárna kritika okamžite označila za zrelého básnika. V Kováčovej poézii možno rozoznať dva navzájom sa vylučujúce postupy: jedným je poetizácia bezvýznamných skutočností, pri ktorej bez vnútorného napätia vytvára bezproblémovú idylu, druhým manifestuje viac: ide mu o vyjadrenie určitého životného problému bez dodatočnej poetizácie. Kováč neraz zaznamenáva ako veľké dejiny dobiehajú a často aj dobehnú malého človeka. Jeho poetika však nepracuje len s čiernymi farbami. Bol to všestranný básnik a prozaik s pozitívnym vzťahom k svetu a človeku.
„Celý život ostal verný svojej predstave krásy, ktorú mu tlmočila predovšetkým skutočnosť detstva.“
Milan Hamada
Autor: Róbert Šedivý
Respondent a Interpret: prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc.
Hudobná dramaturgia: Matej Haász
Zvuk: Andrej Klimits
Mikuláš Kováč
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
