Alexander Dubček

Československý politik, člen komunistickej strany a popredná osobnosť „Pražskej jari" z roku 1968, pochádzal z rodiny, v ktorej rodičia verili ideálom socializmu. Časť mladosti prežil v Sovietskom zväze. Neskôr sa celkom prirodzene zapojil do Slovenského národného povstania, kde bol ranený. Po vojne síce pracoval ako robotník v Trenčíne, ale venoval sa i politike a v roku 1955 odišiel študovať politické vedy do Moskvy. Po návrate získal pozíciu prvého tajomníka ÚV KSS (Ústredného výboru komunistickej strany Slovenska). V roku 1968 nahradil Antonína Novotného, s ktorým mal konflikty, vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.

60. roky priniesli všeobecné spoločensko-politické uvoľnenie, a tak sa Dubčekovi podarilo naštartovať budovanie „socializmu s ľudskou tvárou". Avšak len do noci z 21. na 22. augusta, keď ČSSR obsadili vojská Varšavskej zmluvy. Ešte v tú noc ho odviezli na neznáme miesto a 23. až 26. augusta bol spolu s prezidentom Ludvíkom Svobodom a ďalšími spolustraníkmi, odvlečený do Moskvy, kde bol prinútený podpísať tzv. Moskovský protokol. Pretože Dubček nesúhlasil s opatreniami vedúcimi k potlačeniu demokracie a ľudských práv, odišiel v apríli 1969 z funkcie, v ktorej ho nahradil Gustáv Husák.

Na krátky čas sa stal predsedom federálneho zhromaždenia a veľvyslancom v Turecku, ale už v roku 1970 bol zbavený všetkých politických funkcií a stal sa nepriateľom štátu so všetkými následkami.

Až do dôchodku, v roku 1981, pôsobil ako radový zamestnanec v Západoslovenských štátnych lesoch. Po tzv. zamatovej revolúcii, v roku 1989, sa vrátil do politiky vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia. Získal viacero medzinárodných ocenení a mal šancu stať sa prezidentom, ale napokon sa volieb vzdal.
V roku 1992 stál na čele Sociálnodemokratickej strany Slovenska. V septembri sa vydal na cestu do Prahy, ktorá sa mu stala osudnou. Služobné auto havarovalo a Dubček 7. 11. 1992 svojim zraneniam podľahol. Alexander Dubček zanechal výraznú stopu v politickej histórii Česko-Slovenska počas „Dubčekovskej jari", charakterizovanej uvoľnením pomerov - zrušením cenzúry, prijatím Akčného programu KSČ či čiastočnou liberalizáciou politicko-ekonomických pomerov.
Späť na TOP 10