Anton Srholec

Rímskokatolícky kňaz a salezián, filantrop, charitatívny pracovník a politický väzeň Anton Srholec zasvätil svoj život jedinému cieľu - pomáhať. Saleziánska rehoľa v Šaštíne ho v mladosti natoľko očarila, že od prvej návštevy bol rozhodnutý svoj život venovať službe Bohu a mládeži. V dobe jeho skladania rehoľných sľubov zasiahla komunistická moc počas tzv. barbarskej noci, keď chcela zlikvidovať cirkevné rehole. Ako mladý rehoľník bol Srholec po internácii prepustený. Následne sa pokúsil, spolu s ďalšími, o ilegálne opustenie republiky. Keďže sa táto cesta nepodarila, zatkli ho a väznili, prevažne v uránových baniach v Jáchymove, kde strávil 10 rokov.

Po prepustení pracoval v Ostravských oceliarňach, tajne študoval teológiu a jazyky. Ako salezián zložil v roku 1964 tajné rehoľné sľuby. V roku 1969 sa dostal do Ríma a dokončil teologické štúdiá na saleziánskej univerzite v Turíne, vysvätený bol pápežom Pavlom VI. v roku 1970. Srholec sa vrátil domov, pretože chcel byť užitočný cirkvi a národu. Prekladaný z jednej farnosti na druhú si získaval čoraz viac priaznivcov. V roku 1985 zorganizoval v rámci slávností na Velehrade mládežnícky program, ktorý sa stal posledným dôvodom komunistickej moci na odobratie jeho štátneho súhlasu pre duchovnú činnosť. Tesne pred dôchodkom pracoval ako robotník. Po nežnej revolúcii, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, vložil celú svoju vieru a skúsenosti do činnosti pre ľudí na okraji spoločnosti.

Bol aktívnym členom Slovenského helsinského výboru na ochranu ľudských práv a Konfederácie politických väzňov. V roku 1995 zriadil v Bratislave - Podunajských Biskupiciach útulok pre bezdomovcov pod názvom RESOTY a stal sa jeho správcom. Do bežnej duchovnej činnosti sa už nevrátil. Anton Srholec venoval svoj kňazský život pastorácii a pomoci bezmocným. So skromnosťou a trpezlivosťou prijímal všetko, čo mu osud nadelil. Získal viacero významných ocenení doma aj v zahraničí. 

Späť na TOP 10