Narodený: 10. januára 1913, Bratislava

Úmrtie: 18. novembra 1991, Bratislava

Obľúbený výrok: „Príde, bo prísť musí ten veľký deň súdu, a za stôl zasadne pravda môjho ľudu!“ (Ján Botto, Smrť Jánošíkova)

Gustáv Husák

Bývalý československý prezident a významný komunistický politik Gustáv Husák vyštudoval právo na bratislavskej Univerzite Komenského. Už ako študent vstúpil do Komunistickej strany Československa, aktívne prispieval do ľavičiarskej revue DAV a stal sa vedúcou osobnosťou Socialistického spolku akademikov. Za tzv. slovenského štátu sa spolu so Šmidkem a Novomeským stal členom ilegálneho odboja, za čo bol viackrát uväznený.

Počas SNP pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady a po potlačení Povstania Nemcami sa stiahol s partizánmi do hôr. Po skončení vojny vo voľbách v roku 1946 bol jedným z tých, ktorí donútili víťazov, Demokratickú stranu, podpísať tzv. tretiu pražskú dohodu, a bol vymenovaný za predsedu Zboru povereníkov. Avšak už v roku 1950 Husáka zatkli v rámci vykonštruovaných procesov proti tzv. buržoáznym nacionalistom a odsúdili na doživotie. Z väzenia sa dostal na slobodu po desiatich rokoch a v roku 1963 bol rehabilitovaný. Až do roku 1969 patril medzi prívržencov reformného prúdu v KSČ a podporoval Dubčeka, s ktorým sa po invázii sovietskych vojsk zúčastnil aj na rokovaniach v Moskve. Tento rok tiež odštartoval Husákovu kariéru komunistického politika sovietskeho typu. Po Dubčekovi prebral funkciu prvého tajomníka ÚV KSČ. V roku 1971 sa stal generálnym tajomníkom a v roku 1975, po abdikácii Ludvíka Svobodu, zároveň prezidentom ČSSR. Túto funkciu obhájil v rokoch 1980 a 1985.

V roku 1987 ho v najvyššej straníckej funkcii nahradil Miloš Jakeš a až zamatová revolúcia v roku 1989 donútila Gustáva Husáka po 14 rokoch prezidentovania abdikovať a tento úrad opustiť.

Gustáv Husák sa stal prezidentom normalizácie. Čo však viedlo tohto politika, odvážneho ľavičiara, ktorý pretrpel roky žalára a patril k intelektuálnemu jadru progresívnych komunistov, k tomu, aby sa stal reprezentantom moci, slúžiacej oddane Moskve? Ak to bol konštruktívny pragmatizmus a konformita, tak logickým vyústením bola zamatová revolúcia, ktorá túto osobnosť napokon odstrihla od akejkoľvek moci.

Späť na TOP 10