Milan Rastislav Štefánik

Astronóm, cestovateľ, politik, letec, diplomat, francúzsky generál, pochádzal z rodiny evanjelického farára, vzdelaného národovca, ktorého dom navštevovali predstavitelia inteligencie. Už ako malý mal Štefánik prístup ku vzdelaniu a sledovaniu politických debát svojho otca a jeho priateľov. Bolo mu vštepené silné národné cítenie a prvé národnostné konfrontácie zažil počas študentských rokov. Po maturite odišiel do Prahy, kde študoval astronómiu, zoznámil sa s filozofickými prednáškami T. G. Masaryka a aktívne sa zapojil do činnosti spolku Detvan.

Ako nadšený astronóm odišiel do Meudonu vo Francúzsku, kde chcel pracovať vo hvezdárni profesora Janssena. Ten podporil jeho začínajúcu vedeckú kariéru. Štefánik absolvoval viacero vedeckých výprav po celom svete. Z poverenia francúzskej vlády odišiel na Tahiti, odkiaľ budoval sieť meteorologických staníc na Galapágoch a v Ekvádore, čo mu neskôr vynieslo Kríž Rytiera Čestnej légie.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny nastúpil k letectvu, kde mu jeho znalosti meteorológie priniesli prvé vojenské úspechy. Podnikal prieskumné lety, ktoré neskôr využíval na propagáciu myšlienky vytvorenia Československých légií.

Štefánikovi jeho šarm veľmi rýchlo otvoril srdcia Francúzok, ktoré boli jeho hlavnými spojencami pri vzostupe do parížskych vyšších kruhov. 

Keď sa v roku 1915 rozhodli s Benešom a Masarykom presadiť vytvorenie nového štátu pre Čechov a Slovákov, boli to práve vplyvné kontakty Štefánika vo francúzskych najvyšších kruhoch, ktoré túto myšlienku podporili.

Štefánik si vzal za úlohu vytvorenie armády ešte vtedy neexistujúceho štátu a získavanie spojencov nielen ako vojak, ale aj ako diplomat či politik. Napriek permanentne chatrnému zdraviu neustále križoval kontinenty a štáty a loboval za myšlienku samostatnosti. V Paríži inicioval vznik Československej národnej rady, ktorá bola základom vlády rodiaceho sa štátu. Prevzal funkciu podpredsedom, predsedom sa stal Masaryk. Štefánik potom odletel na taliansky front, kde sa snažil získavať vojakov do novej armády. Takto po Európe, Rusku a Amerike vytvoril jadro československých légií v počte niekoľko tisíc vojakov. Legionárov uznala francúzska vláda dekrétom o vytvorení česko-slovenskej armády v decembri 1917.

Podobnú dohodu dosiahol Štefánik v apríli 1918 aj s talianskou vládou v Ríme. Légie bojovali po boku štátov Dohody. Vyhlásenie novej republiky zastihlo Štefánika počas cesty na Sibír, v Japonsku. V novej vláde prijal funkciu ministra vojny. Po splnení misie na Sibíri a návrate z ciest odišiel do Talianska, kde okrem politickej podpory našiel i lásku - markízu Benzoni. Túžobne čakal na návrat do novej republiky, domov na Slovensko, ktoré chcel markíze predstaviť. Pre svoju poslednú cestu, v máji 1919, si zvolil lietadlo, ktoré z neznámych príčin havarovalo v Ivanke pri Bratislave.

Milan Rastislav Štefánik šiel za svojimi snami a túžbami napriek prekážkam, ktoré mu život prinášal, či už v podobe podlomeného zdravia, či nedostatku financií. Každú príležitosť, ktorú mu osud pripravil, využil stonásobne. Ako vedec, politik, cestovateľ, vojak alebo diplomat. Učil sa za pochodu a nič ho nedokázalo odradiť. Veril svojim víziám a snom, vždy bol srdcom presvedčeným Slovákom a napokon sa stal i cteným a uznávaným Európanom.
Späť na TOP 10