Tajomstvá údolia Nílu

Tajomstvá údolia Nílu

28. 02. 2017 13:00

Egypt - staroveká civilizácia, ktorá o sebe rozhodne ešte neprezradila všetko.

Možno mnohých prekvapí, že i na Slovensku máme nemálo vzácnych egyptských pamiatok.
Najviac egyptských pamiatok je v Bratislave -v Archeologickom a Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea a v Mestskom múzeu. Egyptiaká tiež máme v Prievidzi, Topoľčiankach, Nitre a takisto v Leviciach, Rimavskej Sobote a v Betliari. Z bratislavských exponátov je stále najväčším ťahákom pomerne zachovalá múmia.

Cyklus sa stretol s veľkým záujmom poslucháčov aj odbornej verejnosti. Tvorivý tím -hudobná dramaturgička Eleonóra Vančíková-Kapasná, zvukový majster Andrej Klimits a autorka Táňa Kusá spolu s egyptológmi Jozefom Hudecom a Dušanom Magdolenom za tento cyklus v roku 2002 dostali cenu Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy.

1. časť
01_hieroglyfy_cut.jpg

V 1.časti cyklu sme hovorili o tom, čo všetko v našich zbierkach máme, ale najmä o písme starých Egypťanov, ktoré patrí k najstarším na svete - hieroglyfoch?
So vznikom písma nevznikla iba civilizácia na brehoch Níla. Vylúštením hieroglyfov sa zrodila tiež nová vedná disciplína. List, ktorý 14.septembra 1822 Champollion poslal Dacierovi, sa pokladá za krstný list egyptológie. Nemé monumenty, ktoré pôsobili ako atraktívne kulisy, prehovorili. Ich záhadný jazyk doteraz lúšti armáda nadšencov a medzi nimi nechýbajú ani naši egyptológovia - Dr. Dušan Magdolen, a jeho kolega Dr. Jozef Hudec.

1. časť Hieroglyfy
Stiahnuť audio súbor

2.časť
02_plastiky2_cut.jpg  

O sochách faraónov a bohov, o ľudských i zvieracích plastikách, a dozviete sa tiež, aké postupy používajú egyptológovia pri dešifrovaní úlomkov sôch, ktoré takmer zmizli na smetisku. Sprievodcami po tajomnom svete starých Egypťanov sú Dr. Dušan Magdolen, a jeho kolega zo SAV Dr. Jozef Hudec.

2. časť Plastiky
Stiahnuť audio súbor

3. časť
03_mumie_cut.jpg

Je to stále prekvapujúce a mnohí poslucháči tomu nebudú veriť, ale v našich zbierkach máme aj múmie. Päť mumifikovaných ľudských tiel - troch mužov, jednu ženu a jedno dieťa. Túto spoločnosť dopĺňa jedna mumifikovaná hlava a 5 múmií malých krokodílov. V Bratislave ich nájdeme v Mestskom múzeu a v Slovenskom národnom múzeu, v Rimavskej Sobote v regionálnom múzeu a v kaštieli Betliar. Dostali sa k nám v čase, keď sa múmie používali ako palivo v lokomotívach alebo sa z nich vyrábal ozdravujúci prášok. Ako napr. Mumia vera v istej bratislavskej lekárni v 18. storočí. Prečo Egypťania vynakladali toľko úsilia pre zachovanie tela? Prečo mumifikovali aj zvieratá? Čo hovorí Kniha mŕtvych?

3. časť Múmie
Stiahnuť audio súbor

4. časť
04_amulet_cut.jpg

Starí Egypťania verili, že ich život pokračuje i po smrti. Na ceste záhrobím ich chránili amulety, ktoré kládli na múmiu. Aby nebožtík nemusel na onom svete pracovať, tí bohatší si zabezpečili záhrobné služobníctvo - tzv. vešebtov. Čo ešte v pohrebnej výbave mali, to sa dozviete vo štvrtej časti cyklu Tajomstvá údolia Nílu. Sprievodcami po ríši mŕtvych opäť budú redaktorka Táňa Kusá a egyptológ Jozef Hudec.

4. časť Amulety
Stiahnuť audio súbor

5. časť
05_eyptomania_cut.jpg

Z hieroglyfického nápisu vytesaného do steny hrobky úradníka Herchufa v hornoegyptskom Asuáne sa dozvedáme, že za vlády Merenrea a Pepiho II., panovníkov 6.dynastie, spolu so svojím otcom viedol 3 obchodné výpravy do krajiny Jam, dnešnej Núbie. Bolo to pred vyše 4000 rokmi, o 300 rokov skôr ako napísal cestopisnú autobiografiu slávny Sinuhet. Herchufov náhrobný nápis je jedným z najstarších dokladov o tom, že starí Egypťania cestovali nielen za vojnovou korisťou. Po vylúštení hieroglyfov cestovné šialenstvo vyústilo doslova do egyptománie, ktorej neodolali ani naši cestovatelia aj keď určite nepatrili k lupičom a vykrádačom.
V 5.časti sme hovorili o cestovaní po krajine lotosového kvetu.

5. časť Egyptománia
Stiahnuť audio súbor

6. časť
06_slovenska_egyptologia_cut.jpg

Ako sme hovorili minule, pri zrode egyptológie stáli traja muži: Napoleon, Dominque Vivant Denon a Jean Francois Champollion. To boli Francúzi, tak vznikla francúzska egyptológia a egyptológia vôbec. V prvej polovici 19. storočia odštartoval tiež v Nemecku egyptológiu Richard Lepsius a v Anglicku John Gardner Wilkinson. Za zakladateľa českej egyptológie sa pokladá František Lexa - na začiatku 20.storočia. Ako je to so slovenskou egyptológiou? Kedy môžeme hovoriť o jej začiatkoch? Hovorí doktor Jozef Hudec.

6. časť Slovenská egyptológia
Stiahnuť audio súbor

7. časť
07_retabi_cut.jpg

Jozef Hudec spolu s Dušanom Magdolenom a Květou Smolárikovou tvorí trojicu prvých slovenských profesionálnych egyptológov. Je vedúcim archeologického výskumu v Tel el Retábí.

7. časť Tel el Retábí
Stiahnuť audio súbor

8. časť
08_abusir_cut.jpg

Na jar roku 1996, preletela svetom správa o objavení šachtovej hrobky v Abusíre. Jej neporušenosť definitívne potvrdilo odkrytie sarkofágu vo februári o dva roky neskôr. Tento nie každodenný akt snímalo niekoľko prestížnych svetových televíznych spoločností, medzi nimi aj CNN. Senzačnosť objavu znásobil fakt, že za ním stojí žena. Dr. Kveta Smoláriková z Českého egyptologického ústavu Karlovej Univerzity v Prahe. Spolu so svojím kolegom doc. Ladislavom Barešom sa jej po 5-mesačnom kopaní podarilo odkryť pohrebnú komoru. Z hieroglyfov, ktorými boli popísané steny i sarkofág, sa dozvedeli meno 2 500-ročnej múmie muža, ktorý v nej odpočíval. Bol to Iufaa - čo v preklade znamená On je veľký. Kveta Smoláriková spolu s Jozefom Hudecom a Dušanom Magdolenom patrí k prvým slovenským profesionálnym egyptológom. Takže o to viac nás môže tešiť, že táto rodáčka z Komjatíc je zapísaná do zlatej knihy archeologických objavov.

8. časť Objavenie hrobky v Abúsíre
Stiahnuť audio súbor

9. časť
00_nadacia_aigyptos_01_small.jpg

Dodatok - čo nového v slovenskej egyptológii?
Hostia: Lucia Hulková a Jozef Hudec.

9. časť Čo nového v slovenskej egyptológii?
Stiahnuť audio súbor

Živé vysielanie
??:??