Vezmite si Herbieho Hancocka či Georga Duke, pridajte k tomu sudánske korene a dlhodobé spolupráce s Yeasayer či Caribou, a dostanete nevšedný hudobný mix, plný leta, veselosti, kreativity a energie.
Sinkane je kapela multiinštrumentalistu Ahmeda Gallaba, ktorý patrí v rámci americkej alternatívnej scény k známym a rešpektovaným hudobníkom. Dlhší čas bol členom Yeasayer a jeho schopnosti využili aj Caribou, of Montreal či Eleanor Friedberdger. Jeho korene môžeme hľadať v Sudáne, ktorý bol v detstve nútený opustiť kvôli vojenskému konfliktu. Po štúdiu na vysokej škole v USA si zas uletel na punku a hardcore. Zmiešať všetky tieto vplyvy dohromady môže dopadnúť všelijako. V prípade druhej dlhohrajúcej platne Mars projektu Sinkane sa to, našťastie, podarilo.
Čo na platni nájdeme? V prvom rade kozmopolitnú hudbu hodnú 21. storočia. Celkovo 8 piesní je prevažne veselých, energických a nápaditých, pohybujúcich sa v širokej škatuľkovej škále od funku, soulu, jazzu či afrobeatu až po jungle a rock. Pokope ich drží nielen neošúchaný melodický motív a neobvyklá tonalita, ale aj afro podhubie navodzujúce príjemné letné pocity.
Sinkane s obľubou používajú gitarový wah-wah efekt vrátane oldschoolových funky sól ako vystrihnutých zo 70. rokov. V bohato štruktúrovaných piesňach nájdeme aj množstvo nástrojov ako perkusie, jazzová flauta, saxofón alebo elektrické piano. Objaví sa aj falzetový spev a bublajúca synkopická afro rytmika.
Za najzaujímavejšie na albume považujem tracky s dokonalým groove ako napr. Making Time. Naopak k slabším či skôr producentsky nedostatočne dotiahnutým trackom patria piesne Lady C’Mon a Mars, ktoré nevládzu utiahnuť pozornosť poslucháča po celú dobu. Napriek tomu je doska skvelá v tom, že originálnym spôsobom odkazuje na minulosť aj budúcnosť a čerpá to dobré z Afriky aj Západu. Vzniklo tak dielo, v ktorom je takmer dokonale namiešaná futuristická afro-elektro-jazzy-funková fúzia, ktorá neprestáva baviť aj po viacerých vypočutiach.
