Archív - zvoľte dátum

Família - Návraty (ANKINI CHLAPCI)

Piatok 10.01.2014 20:55

Tri príbehy v živote jednej ženy.

Načítava sa prehrávač...

Rodina pani Anky Bártovej zahŕňa niekoľko ľudských príbehov, niekoľko ľudských osudov. Tým prvým je samotná pani Anka. Vydávala sa sotva 19 ročná, narodili sa jej 3 dcéry a očakávaný syn – Milan. Spomína si ešte dnes na slová, ktoré vyslovila pri jeho narodení: „Aký Číňanko sa mi narodil“! Vtedy ešte netušila, že znaky zapísané v synovej tvári, veštia diagnózu Downov syndróm. Vedela, že Milan bude potrebovať celoživotnú starostlivosť. Hoci jej manžel nevedel túto realitu prijať, pani Anka, po prvotnom rozčarovaní, prijala úlohu matky hendikepovaného syna s pokorou a venovala mu maximálnu pozornosť. Jej posledným zamestnaním bolo chránené pracovisko, práčovňa, pre ľudí s mentálnym postihnutím. Chodieval tam s ňou aj jej syn Milan a tu spoznali Jožka. Po čase si všimla, že je to chlapec týraný, zanedbávaný, bitý. Jožko často spával pred domom, pod schodmi. Anka si ho zobrala na 3 mesiace domov, aby sa dal trocha do poriadku. No z troch mesiacov zostalo 10 rokov. Jožko sa už domov vrátiť nechcel a stal sa tak Ankiným piatym dieťaťom, v podstate neoficiálne adoptívnym synom, pretože mal už vtedy 18 rokov. S Milanom si veľmi dobre rozumeli, mali spoločnú izbu, boli ako bratia. Tento zámer sa jej podarilo naplniť. Dnes sa s rodinou stretávame po siedmich rokoch. Pani Anka má 77 rokov a dobrovoľne sa pred dvoma rokmi rozhodla žiť v domove dôchodcov. Nechcela byť nikomu na obtiaž. Myslí stále pozitívne, je plná optimizmu a udržiava naďalej kontakt so všetkými členmi rodiny. Tu si ju, po štyroch rokoch odlúčenia, našiel aj jej „adoptívny syn“ Jožko. Jeho život sa odchodom z Ankinej rodiny úplne zmenil. V súčasnosti býva na priváte spolu s ďalšími dvoma chlapcami, no pod dohľadom osobného asistenta Mareka, ktorý sa stal aj jeho najbližším priateľom. Syn Milan nakoniec zakotvil v domčeku DSS Kampino, kde žije spolu s ďalšími piatimi klientmi a dokonca si tu našiel aj partnerku. Domov dnes preňho predstavuje jeho staršia sestra Oľga, ktorá si ho berie na víkendy domov, a tak plne nahradila svoju mamu. Pani Anka sa vždy snažila obidvoch chlapcov viesť k čo najväčšej možnej samostatnosti a minimálnej závislosti, aby raz mohli žiť sami, i keď pod dohľadom osobných asistentov či sociálnych pracovníkov. Je šťastná, že sa jej zámer podarilo naplniť a že je o synov postarané, keď už ona sama nevládze. I keď už nežijú v jednej domácnosti, svoju rodinu má stále pri sebe, nielen na fotkách, ale aj vo svojom srdci.