V porote Zem spieva budú sedieť tí najpovolanejší ľudia, ktorí folklór a slovenské ľudové tradície milujú telom i dušou. Pozrite si zloženie poroty, ktorá bude rozhodovať o postupujúcich do semifinálových kôl.
Samuel Smetana
Vyštudoval hru na husliach na Konzervatóriu v Bratislave u prof. Albína Vrteľa. Ako huslista účinkoval v konzervatoriálnom komornom a symfonickom orchestri a ako spevák v speváckom zbore. Počas štúdia účinkoval v Nitre vo vysokoškolských folklórnych súboroch Ponitran a Zobor, študentskom divadle poézie a študentskom komornom speváckom zbore. Neskôr po skončení štúdia účinkoval v bratislavských folklórnych súboroch Gymnik, Ekonóm a Lúčnica a v profesionálnych telesách Ľudová hudba Miroslava Dudíka, Orchester ľudových nástrojov SRo a ako stály spoluhráč folkovej speváčky Zuzany Homolovej.
S husličkami pochodil veľa krajín Európy a navštívil aj niektoré štáty Ázie, Afriky a Ameriky. Ako scenárista sa uplatnil pri príprave folklórnych festivaloch na Myjave, vo Východnej a v Terchovej a autorsky pripravoval cyklické televízne relácie Zahrajte mi takúto a Spieva celá rodina v STV. V súčasnosti ako huslista, spevák a príležitostný hráč na ďalšie nástroje (mandolína, drumbľa) spolu so Zuzanou Homolovou a jazzovo- bluesovým gitaristom Milošom Železňákom pôsobí v medzinárodne úspešnom world music zoskupení Trojka Zuzany Homolovej (v roku 2005 získali za CD "Tvojej duši zahynúť nedám" ocenenie Aurel v kategórii world music, na ktorom sa podieľal interpretačne a aj ako producent).
Samo Smetana sa venuje aj rekonštrukcii autentických archívnych nahrávok a interpretačnému oživovaniu tradičných foriem slovenskej ľudovej hudby a spolu so svojou ľudovou hudbou Banda roots nahráva (CD Svet ľudových tancov 1. a 2.), účinkuje na koncertných podujatiach, tanečných workshopoch či festivaloch.
Hlavná pracovná náplň Sama Smetanu je však autorská, dramaturgická, speakerská a redaktorská práca v Slovenskom rozhlase, kde pracuje od roku 1991 ako redaktor a dramaturg pre ľudovú hudbu v Centre hudby.
Barbora Morongová
Rodáčka z Bratislavy. V roku 2003 absolvovala Vysokú školu múzických umení v odbore pedagogika ľudového tanca, o rok neskôr ukončila aj Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore etnológia a kultúrna antropológia. Následne pôsobila ako doktorandka na Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, kde v roku 2010 získala doktorát v odbore etnochoreológia. Počas štúdia externe prednášala na Filozofickej Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre predmety zamerané na ľudový tanec a etnochoreológiu.
Od roku 2007 pracuje na Ministerstve kultúry SR ako riaditeľka odboru nehmotného kultúrneho dedičstva a kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Desať rokov tancovala v umeleckom súbore Lúčnica, od roku 2002 je členkou občianskeho združenia Dragúni, ktoré je zakladateľom a lídrom v organizovaní Tanečných domov na Slovensku. Ako tanečná pedagogička pôsobila dlhé roky v detskom folklórnom súbore Vienok i Vysokoškolskom umeleckom súbore Technik z Bratislavy. Popri pedagogickej činnosti sa uplatnila aj ako choreografka (SĽUK, Technik, Vienok, Kobylka a i). Viaceré z jej choreografií získali prestížne ocenenia doma i v zahraničí.
Popri práci sa spolu s manželom venuje propagácii tradičného tanca v radoch širokej verejnosti (Tanečné domy, kurzy ľudového tanca v Riverpark Dance School a i. ). Ako odborná garantka za tanec realizovala výskum tradičnej tanečnej kultúry v rámci národného projektu Digitálne múzeum. Je členkou odborných komisií a porôt v súťažiach v oblasti tradičného tanečného umenia, členkou stálej programovej rady Folklórneho festivalu Myjava, autorkou umeleckých i mimoscénických programov na folklórnych festivaloch (FF Myjava, FF Východná, FF Koliesko ai.), predsedníčkou odbornej komisie posudzujúcej návrhy na zápis do zoznamov súvisiacich s agendou UNESCO, či členkou viacerých dotačných komisií v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva.
Alžbeta Lukáčová
Alžbeta Lukáčová pôsobí ako hudobná dramaturgička,
etnomuzikologička, redaktorka a hudobníčka. Pochádza z banskej
Bystrice, kde dodnes žije. Je nadšenou popularizátorkou tradičnej ľudovej hudby
Slovenska. Vysokoškolské štúdiá hudobnej vedy absolvovala na Filozofickej
fakulte UK v Bratislave. Hneď po ukončení univerzity začala pracovať v Štátnej
opere v Banskej Bystrici ako dramaturgička (2004). Od roku 2007 pôsobila ako
etnomuzikologička v Stredoslovenskom múzeu a zároveň pedagogička
etnomuzikológie na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty UK. V roku 2009
ukončila doktorandské štúdium na Ústave hudobnej vedy SAV, kde do roku 2012
pôsobila ako vedecká pracovníčka. Je autorkou mnohých odborných štúdií o ľudovej
hudbe i knižnej monografie „Samko Dudík a jeho kapela: Fenomén výraznej
osobnosti v tradičnej hudobnej kultúre“.
V roku 2011 získala 1. miesto v Súťaži mladých vedeckých pracovníkov SAV do 35 rokov a zároveň Cenu prezidenta Slovenskej Republiky Ivana Gašparoviča za pozoruhodný vedecký prínos. Od roku 2012 opäť pôsobí ako dramaturgička v Štátnej opere v Banskej Bystrici, kde sa do súčasnosti sa podieľala na inscenovaní takmer 60 operných, operetných, baletných a hudobno-dramatických diel.
Alžbeta Lukáčová sa popri zamestnaní aktívne venuje hre na cimbal a spevu v úspešnej hudobnej skupine BANDA orientovanej na worldmusic. Je každoročnou autorkou hudobno-spevných programov na najvýznamnejších folklórnych festivaloch na Slovensku a Morave. Vydáva CD-nosiče zamerané na tradičný folklór a priebežne realizuje terénne výskumy ľudovej hudby na území Slovenska. V RTVS – Rádio Regina Stred pôsobí ako externá redaktorka a moderátorka pravidelnej relácie „Studnička“ venovanej ľudovej hudbe a jej fúziám.
Vladimír Michalko
Absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia ľudového tanca. Choreograficky sa od svojich 20 rokov intenzívne podieľal na mnohých projektoch. Pedagogicky a interpretačne sa venuje ľudovému tancu so zameraním na tance východného a stredného Slovenska a špeciálne aj na tance cigánske. Tieto temperamentné tance sa učí priamo od svojich rómskych priateľov z osád na východnom Slovensku, ale aj v Transylvánii. Bol choreografom súboru Železiar. V súčasnosti sa venuje oživeniu amfiteátra vo Východnej. Pre televízny program Kapura pripravuje školu tanca. Venuje sa archívu ľudovej kultúry.
Lenka Šútorová Konečná
Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave, tanečné umenie – pedagogika ľudového tanca a choreografia ľudového tanca u prof. Štefana Nosáľa. Doktorát v odbore pedagogika ľudového tanca získala v roku 2010. Pracuje v Centre tradičnej kultúry v Myjave ako odborný pracovník – etnochoreológ, kde tvorí programy a podujatia pre verejnosť zamerané na tradičnú ľudovú kultúru, výchovno-vzdelávacie podujatia pre deti a mládež, publikuje a vydáva metodické materiály. Tiež pracuje ako pedagóg tanca v ZUŠ Myjava, kde pôsobí aj detský folklórny súbor Kopaničiarik.
Je členkou odborných komisií v oblasti tradičnej ľudovej kultúry a odborných porôt súťaží scénického folklorizmu. Je podpredsedníčkou programovej rady a autorkou mnohých programov Medzinárodného folklórneho festivalu Myjava. Autorsky sa podieľa na programoch významných folklórnych podujatí medzinárodného charakteru (MFF Myjava, FF Východná). Odborne zastrešuje a lektoruje školenia, semináre a tvorivé dielne v oblasti ľudového tanca, podieľa sa na príprave metodických materiálov (publikácie, CD, DVD) pre pedagógov ľudového tanca.
Pedagogickú a choreografickú prax má so všetkými vekovými kategóriami od detí materských škôl, základných i stredných škôl, ako aj s dospelými. Od roku 2002 do 2016 bola umeleckou vedúcou, choreografkou a tanečnou pedagogičkou vysokoškolského folklórneho súboru Ekonóm v Bratislave. Od roku 1996 spolupracuje ako pedagóg tanca a choreograf s viacerými súbormi na Slovensku i v Čechách. Pôsobí ako pedagóg v tanečných školách či tanečných domoch i v Materskej škole Rudník. Ceny za choreografiu, dramaturgiu, réžiu i pedagogickú prácu získala v rokoch 2001 (Cena Mikuláša Senku), 2005 (Akademický Zvolen), 2006 (Katowice – Poľsko), 2008 (Akademická Nitra), 2014, 2015 (MY Dance Myjava).
