Stratený domov 2.

Streda 31.01.2018


Vhodné pre všetkých Skryté titulky Audio komentár

Druhé pokračovanie osudov presídlencov zo Zakarpatskej Rusi - z územia, ktoré kedysi patrilo ČSR. Príbeh súrodencov Ondreja a Marienky Kleinovcov z Nového Klenovca.

Druhé pokračovanie osudov presídlencov zo Zakarpatskej Rusi - z územia, ktoré kedysi patrilo ČSR. Príbeh súrodencov Ondreja a Marienky Kleinovcov z Nového Klenovca. Po pripojení Zakarpatskej Rusi k ZSSR vc r.1944 nastala medzi prisťahovaleckým ruským a domácim slovenským etnikom značná nevraživosť. Slováci boli odrazu vo vlastnom rodisku nežiadúci, ba mali aj legálne možnosti odsťahovať sa do ČSR. Tí ktorí ostali sa stávali obeťami perzekúcii, násilia a šikanovania. Mnohí museli nastúpiť na nútené práce do baní a inde. Ondreja Klejna z Nového Klenovca čakal podobný osud v baniach v Donbase. Aj keď pracovný tábor Donbas patril medzi najmiernejšie (podľa rozprávania väzňov) aj tak tam zahynuli tisíce: na krutú zimu, zlú stravu a zlé zaobchádzanie... Ondrej zažil vzburu ?domorodcov? proti väzňom a ich strážcom. Nakoniec sa dohodol so štyrmi spoluväzňami, že utečú. Zahrabali sa do kopy uhlia na nákladnom vozni a vydali sa do neznáma. Tak sa náš hrdina dostal až do Kazachstanu. Do oblasti, ktorú prevažne obývali Nemci (usadili sa tu v 18.st. za panovania Kataríny Veľkej.). Aj tu bol zúfalý nedostatok pracovnej sily, ale omnoho príjemnejšia klíma a milšie prostredie ako na Donbase. Vystrašený zbeh Ondrej s úžasom zistil, že tu nikto od neho nechce doklady, nezaujíma sa, odkiaľ prišiel... A v prvých dňoch netušil, že sa stane „Chleborobom“- bude 13 rokov v Kazachstane robiť na kolchoze a „dorábať chlieb“. Chleborobovia, boli v istom slova zmysle privilegovanou vrstvou. Nesťažovali si ani na hlad, ani na zlé zaobchádzanie. Nekonečné lány úrodnej pôdy nemal totiž kto osiať a zožať. A tak sa Ondrej ani nemal tak zle, za chvíľu celkom zabudol, že je na úteku...Doma nikto nevedel, kde je, či ešte žije. Ondrej nemohol písať ani z Donecka, ani z Kazachstanu. Jeho matka rýchlo prišla na to, že urobila fatálnu chybu, keď neodišla s ostatnými na Slovensko. Bolo však už neskoro. Najprv prišli o vinohrad, pole, dobytok, ale postupne i o posledné zvyšky pšenice, krmiva, ale i dosiek pripravených na stavbu. Všetko im zobrali... Marienka spomína na tie časy s neskrývaným pohnutím na tvári a nevynechá žiadnu podrobnosť , akoby sa to stalo pred niekoľkými dňami. Pred piatimi rokmi sa Ondrejovi podarilo po niekoľkých nezdarených pokusoch presťahovať na Slovensko do Bardejova. Výborne spieva a je najstarším členom spevokolu, ktoré má na repertoári prevažne duchovné skladby, ktoré spievajú slovensky, nemecky i rusínsky. Jeho sestre Marienke sa na Slovensko presťahovať nepodarilo. Mnohokrát sa o to pokúšala. Márne. Dodnes, v nej zostala nesplnená a hlboko ukrytá túžba utiecť. Film nie je len pútavou rekonštrukciou dvoch osudov brata a sestry ale aj správa o dobe vrcholiaceho zhubného komunizmu, keď ľudské indivíduum neznamenalo v plánoch mocných takmer nič.

Nájdete nás na Facebooku