Reformácia 4. časť - Martin Luther a začiatky reformácie

Reformácia 4. časť - Martin Luther a začiatky reformácie

22. 09. 2016 12:00

Ľudia niekoľko storočí vykresľovali cirkevného reformátora Martina Luthera ako predchodcu ich vlastnej prítomnosti a tiež ako priekopníka novoveku. Pri oslavách minulých storočníc slávneho aktu zverejnenia jeho 95 téz proti odpustkom vo Wittenbergu, si každá generácia vytvorila svojho vlastného Luthera, píše v úvode asi prelomovej monografie o Lutherovi nemecký historik Heinz Schilling. Ako podčiarkuje - v roku 1617, v predvečer Tridsaťročnej vojny, bol vtedy teológ a mních Luther bojovníkom, ktorý mal ochrániť ohrozený protestantský svet pred kontrarevolúciou „prívržencov Ríma." V roku 1717, v čase nastupujúcej náboženskej tolerancie a svetsky orientovaného osvietenstva, tak bol Luther vykresľovaný ako umiernený a otvorený človek. V rokoch 1817 a 1917 národný Luther predstavoval héroa nemeckej náboženskej hĺbky a štít chrániaci Západ Európy pred prenikaním cudzích vplyvov románskej civilizácie. Tú vtedy odsudzovali ako povrchnú a plytkú.
Podľa holandského znalca reformácie Heiko Obermana Martin Luther myslel a konal ako človek medzi Bohom a diablom, a takto by ho mala chápať aj súčasnosť, ktorá diabla už nepozná a Boha si predstavuje na vyobrazeniach, ktorým by Witenberčan nerozumel.
Iný znalec Luthera - Angličan Thomas Peter Laslett - si myslí, že Lutherovi súčasníci sú pre nás svedkovia sveta, ktorý sme stratili, alebo lepšie povedané sveta, ktorý už nie je naším svetom. Preto nás konfrontuje s niečím úplne iným a cudzím.
Mircea Eliade sumarizuje odkaz Luthera aj takto: V náboženských a kultúrnych dejinách západnej Európy patrí storočie, ktoré predchádzalo intenzívnej honbe na čarodejnice, medzi najtvorivejšie. Je tomu tak nielen vďaka reformám, ktoré aj napriek mnohým prekážkam dosiahli Martin Luther a Jean Kalvin. Je tomu tak aj preto, že toto obdobie - od humanistu Marsilia Ficina po Giordana Bruna - charakterizuje celý rad objavov - kultúrnych, vedeckých, technologických, zemepisných. A tie všetky dostali bez výnimky náboženský význam. Heinz Schilling v prológu svojej knihy ešte vyzýva, aby sme spomienkový kult Martina Luthera prelomili a ukázali, čo Luther, jeho myslenie a konanie, predstavujú pre dnešného človeka.
Hosťami relácie boli: PhDr. Eva Kowalská z Historického ústavu SAV, DrSc ; doktor Radoslav Hanus PhD z Evanjelickej bohosloveckej fakulty z Univerzity Komenského v Bratislave.

Reformácia 4. časť - Martin Luther a začiatky reformácie
Stiahnuť audio súbor

foto: RTVS

Živé vysielanie
??:??

Televízia