My stromy

1. epizóda 4. 6. 2023

Stromy stoja roky na jednom mieste a potichu sledujú meniaci sa svet okolo. Mnohé z nich nám neposkytujú len príjemný tieň a pokojné miesto na oddych, ale za dobrú starostlivosť sa nám vedia odvďačiť aj sladkými plodmi. A ľudia sa dary týchto ovocných stromov naučili v priebehu vekov efektívne využívať.

Svoj príbeh a príbehy ľudí žijúcich v česko-slovenskom pohraničí, ktorí sa o ne s láskou starajú, nám postupne vyrozpráva mandľa, jabloň, slivka a hruška.

Stará hruška porozpráva príbeh Martina zo Skalice, ktorý vyrába nielen ovocné vína, ale ako jediný na Slovensku aj ovocné octy najvyššej kvality. Jablone v centre Veronica v Hostětíne rozpovedia, ako táto malá obec takmer zanikla, a ako sa napokon nielen prebrala k životu, ale vrátila ku starej tradícii sušenia ovocia a lisovania muštov. Slivka v záhrade u Varsíkov vidí mierne rozostrene, pretože vôňa zo starej pálenice, postavenej na potoku, ktorú spravujú z generácie na generáciu silné Varsícke ženy, sa šíri do celého okolia. No a nakoniec sa dozvieme od energickej Hustopečanky Kataríny, prečo sú mandle v jej unikátnych mandľových sadoch nekonfliktné a ako ich zachránila pred rozkladom.

Nie je to film o nápojoch, ale o skvelých projektoch, ktoré vznikli vďaka spolupráci ľudí a stromov.

Fotogaléria z epizódy

Zabudnuté krajiny

2. epizóda 11. 6. 2023

Kopaničiarsky kraj okolo Novej Bošáce a Lopeníku je magický – obydlia ďaleko od civilizácie, oáza rajskej prírody, ale aj tvrdý život na kopaniciach. V minulosti tu prebiehali veľké boje, príroda vedela byť krutá a ľudia sa často utiekali k alkoholu. Dnes sem prichádza množstvo prisťahovalcov, ktorí odchádzajú od konzumu, pretože chcú byť viac spätí s prírodou. Štyri krátke príbehy na česko-slovenskom pohraničí nám ukážu, ako sa tu dnes žije.

Lenka a Roman sú umelci, ktorí žijú na samote v lese na Grúni nad Novou Bošácou. Lenka je scénografkou, ktorá okrem svojej práce v profesionálnom divadle vedie v dedine ochotnícky súbor. Roman je fotograf na voľnej nohe, ktorý sa venuje hlavne zušľachťovaniu svojho domu a okolia. Žijú vo svojej oáze, kde si plnia svoj sen.

Jaro Kukuča je „IT-čkár“, miestny historik, ktorý vo svojom voľnom čase vydáva publikácie o histórii svojho kraja. Jeho dedko býval na pozemku, cez stred ktorého prechádzala hranica. Jaro sa tam ako malý hrával. Veľká časť jeho rodiny tu zostala bývať a spolu s ním sme navštívili týchto starousadlíkov.

Dan so Zitou žijú na kopaniciach na Lopeníku. Dan sa venuje stavbe slamených domov a Zita sa venuje záhradnej architektúre. Obrábajú svoje pole, chovajú ovce a Dan rekonštruuje ich dom. Nevedia si predstaviť, že by sa niekedy vrátili z kopaníc do mesta.

Eliška a Michal sú mladým zmiešaným česko-slovenským párom, ktorý odišiel žiť z mesta na kopanice na Lopeník. Teraz žijú vo väčšej spätosti s prírodou. Bývajú v zdieľanom bývaní. Za prácu na dome a záhrade im domáci poskytujú bývanie a stravu. Na konci sa tieto posledné dva české príbehy prepletú a vidíme, že Dan, Zita, Eliška a Michal bývajú pod jednou strechou.

Fotogaléria z epizódy

Sila viery

3. epizóda / 18.6.2023

Katolícky farár Ľudovít zo Bziniec pod Javorinou, evanjelická farárka Ivetka z Turej Lúky, bylinkárka Katka z Pitína a prechádzka po kopaničiarskych kaplnkách v blízkosti obce Vápenice vytvárajú mozaiku príbehov na lazoch a v odľahlých dedinách. Prinesieme príbeh bylinkárky, ktorá verí v silu prírody a žije so svojou rodinou v lese, z ktorého čerpá jeho dary. Evanjelická farárka Ivetka, ktorá sprevádza malé deti a vedie ich vo viere, vraví, že Boh nám dal dve Biblie. Jednu, ktorú všetci poznáme a druhú, ktorú napísala sama príroda. Ľudovít žije skromne, na fare so svojimi ovečkami a včelami. V dedine je veľmi obľúbený a na jeho omše jazdia ľudia i z väčších miest. Kopaničiarske kaplnky nám zas odhalia kus histórie. Prečo boli božie muky a kaplnky dôležité pre ľudí, a prečo sa stavajú aj dnes?

Fotogaléria z epizódy

Oheň a voda

4. epizóda / 25.6.2023

Dobrovoľní hasiči úzko spolupracujú s tými profesionálnymi. Jedni bez druhých si dnes už nevedia predstaviť svoju existenciu, potrebujú sa navzájom. Dobrovoľní hasiči majú silne nastavený rebríček hodnôt. Na prvom mieste je pomoc druhým a v tomto duchu sa snažia vychovať ďalšie mladé generácie hasičov. Robia to zadarmo, vo svojom voľnom čase a s pochopením, a neraz i pričinením, svojich manželiek. Musia byť rýchli, presní, komunikatívni, zdatní fyzicky aj psychicky. Sú to miestni malí - veľkí hrdinovia, ktorí si nič nepýtajú za svoju pomoc. Riadia sa mottom: „Pomôž kto a kde môžeš bez toho, že by si požadoval odmenu.“

Ako sa žije a spolupracuje dobrovoľným hasičom na česko-slovenskom pohraničí si priblížime cez príbehy niektorých z nich.

Marta je dobrovoľná hasička, je pokračovateľkou v hasičskej línii svojho otca. Jej syn Riško, ktorého trénuje v krúžku Malí hasiči, získava za svoju šikovnosť v hasičských pretekoch medailu za medailou. Pán Siváček opravuje starú tatrovku a je nositeľom historického odkazu dobrovoľných hasičov na Myjave. Pán Lipár trénuje deti v hasičskom krúžku vo Velkej nad Veličkou. A pán Sekyrka, ako veliteľ vedie vo Velkej zásahovú jednotku. Človek, ktorý chce byť hasičom, potrebuje do svojej výbavy nielen odvahu a odhodlanie, ale aj správne nastavený morálny rebríček.

Fotogaléria z epizódy

Ide furman dolinou

5. epizóda / 2.7.2023

Vstávajú skoro ráno, aby stihli byť v hore skôr, ako horúčavy prilákajú na ich štvornohých kolegov otravný hmyz. Často pracujú v náročnom a nedostupnom teréne a sú takmer jedinou možnosťou, ako z exponovaných miest dostať spílené stromy. Furmani a ich kone sú krásnym a stále existujúcim remeslom, ktoré je zastúpené na oboch stranách česko-slovenskej hranice.

Táto práca sa väčšinou dedí z otca na syna alebo aj na dcéru. Vraví sa tiež, že mladí už o túto prácu veľmi nestoja. Je fyzicky náročná a vyžaduje si slušnú kondičku. Ale nájdu sa aj výnimky. Slovenský furman Vlado (37) je dokonca populárny so svojimi príspevkami aj na sociálnej sieti. Na druhej strane hraníc žije legenda, dnes už 74 ročný konský handliar Ludvík Pavelka. Ešte minulý rok mal 17 koní. Dnes mu už nohy tak dobre neslúžia a koníkov má menej, no stále je veľmi aktívny.

„Prvý pri dreve a posledný pri peniazoch,“ hovorí furman Rasťo Holák. „Bez toho, aby mal človek vzťah k zvieratám, sa to robiť nedá,“ dodáva.

Práca furmana sa nekončí po príchode domov. O kone sa treba následne ešte postarať. Odstrojiť, vykefovať, obriadiť, dať nažrať, ustajniť. Kone bývajú aj choré a pravidelne ich treba podkúvať. Niektorí furmani ich podkúvajú sami, iní si volajú kováčov profesionálov, odborníkov na slovo vzatých. Dobrý podkúvač je zbehnutý v anatómii kopyta a každú podkovu upraví na mieru. Do kraja medzi Bytčou a Valašskom prichádza jar, posledné snehy sa roztopili. Furmani vyrážajú na ďalšiu fušku. Vravia, že takú priechodnosť terénom ako kôň, nemá ani najmodernejšia technika. A kôň je zároveň k lesu šetrný, nevyryje hlboké brázdy ako traktor, ktoré spôsobujú eróziu pôdy. Ich práca sa teda stále nedá nahradiť, a tak ich ešte dlho budeme môcť stretávať, ako sa s koníkmi sprevádzanými štrngotaním ich ozdôb vracajú z práce z hôr.

Fotogaléria z epizódy

Hranice výkonu

6. epizóda / 9.7.2023

Biele Karpaty, Beskydy a Javorina kedysi tvorili súvislý pás lesov a lúk. Túto divočinu sporadicky pretínali lesné cestičky a divá zver si razila cestu hustým porastom. Aj keď les z veľkej časti ustúpil človeku a jeho civilizačným výdobytkom, stále tu nájdeme krásne a nedotknuté časti prírody. Tieto pokojné lokality ľudia často vyhľadávajú a chodia sem za relaxom, turistikou či športom.

Adam Babiak si bez športu nevie predstaviť svoj život. Narodil na Morave a celé detstvo prežil v Beskydách. Športu sa venoval odmalička, ale na profesionálnu dráhu sa nikdy nedal. Spája v sebe presne to, čo by sa dalo označiť pomenovaním „hraničný človek“. Nielen, že sa narodil rodičom, kde otec bol Slovák a mama z Moravy, ale ako dospelý sa presťahoval na druhú stranu hranice do Trenčína, kde teraz žije a samozrejme športuje. Je tiež aktívny občiansky a rôzne športové aktivity sa snaží prinášať aj svojmu širšiemu okoliu. Snaží sa propagovať šport, ako tu najzákladnejšiu ľudskú potrebu.

Vďaka nemu spoznáme cyklistických nadšencov Juraja a Pala, ktorí nás zasvätia do stavania cyklistických chodníkov (tzv. trailov), ale aj iných cyklo disciplín, ako je gravel alebo pump track. Rýchlosťou šeliem sa budeme na dvoch kolesách pohybovať po okolitých lesoch a zdolávať ich nástrahy.

Adamova láska k športu má však korene v jeho detstve, v turistike a beskydských horách okolo Frýdku Místku, odkiaľ pochádza jeho mama Ľuba. Tá so svojím mužom milovala turistiku a bežkovanie a viedla k tomu aj svojich synov. Šport pre ňu však nie je o prekonávaní svojich limitov, ale vďaka nemu ľahšie zvládla ťažké životné situácie, ako bola strata manžela, alebo výchova mentálne postihnutého syna Michala. Michal je jej partnerom na turistických potulkách, či pri zdolávaní Beskydsko-Javorníckej magistrály na bežkách aj dnes.

Aj keď môžeme vnímať šport romanticky, známe príslovie hovorí: „Športom k trvalej invalidite“. Tomu sa práve snaží zabrániť Roman Kalabus, vášnivý cyklista, skialpinista a v neposlednom rade horský záchranár, ktorý sa stará o turistov a lyžiarov s srdci Valašska. Roman väčšinu času trávi na horskej stanici Kohútka, ktorá sa ako jediná stanica českej Horskej služby nachádza tesne za hraničným kameňom už na slovenskej strane. A z tejto hranice zachraňuje ľudí v hraničných situáciách.

Fotogaléria z epizódy

Muzika medzi horami

7. epizóda / 16.7.2023

Život na česko-slovenskom pohraničí nebol vždy ľahký. Neústupná príroda poskytovala obživu len výmenou za tvrdú prácu. V ťažkom živobytí prinášala ľuďom potešenie hudba, ktorá tu má svoje pevné miesto aj dnes.

V tejto časti spoznáme štyroch muzikantov a budeme počuť fujary, heligónku, flauty, spev aj cimbalovú muziku.

Všetkých účinkujúcich spája charakter miesta, kde žijú - krajina a hory. Tie tvoria kulisy, v ktorých od detstva hrajú a spievajú. Pohraničná krajina zanechala stopu nielen v ich duši, ale aj v ich hudbe. A každý z nich si k muzike svojho kraja hľadá svoju vlastnú cestu.

Fotogaléria z epizódy

Čo nás učí príroda

8. epizóda / 23.7.2023

Byť učiteľom v pohraničí má svoje špecifiká aj ťažkosti. Učiteľ, ktorý sa s nimi ale vyrovná, už nechce odísť učiť inam. Okolo hraníc sa, popri menších obciach, nachádzajú takmer zabudnuté miesta s osadami. Aj v nich žijú ľudia, starousadlíci či rodiny s malými deťmi, často so zmiešanými česko-slovenskými koreňmi. Ako sa tieto deti vzdelávajú a ako vyzerá ich škola?

Zväčša málotriedne školy ležia často v malebnej kopcovitej krajine. Vďaka prírode majú deti priamy kontakt s premenou krajiny počas štyroch ročných období a okrem povinného školského učiva a vzdelávania rozvíjajú tiež svoju schopnosť komunikovať. Učia sa úcte k prírode, druhým ľuďom a životu ako celku.

V tejto časti spoznáme učiteľov z Hrčavy, Starých Hamrov, z Turzovky, ale aj z lesného klubu v Žiline. Porozprávajú nám o tom, v čom je život v pohraničí jedinečný, a ukážu, že deti tu majú omnoho bližšie k prírode aj ku skutočnému životu.

Fotogaléria z epizódy

Chuť tradície

9. epizóda / 30.7.2023

Táto časť bude plná vône dobrého jedla. Svoju kuchyňu si pohraničie udržiava aj dnes. Zoznámime sa so starými receptami a postupmi, ako s jedlom zaobchádzať.

Budeme sa ale rozprávať aj o tom, aký vzťah k jedlu mali predchádzajúce generácie ľudí, ktorí v pohraničí žili a aké tradície sa im s jedlom spájajú.

Fotogaléria z epizódy

Hrnčiari

10. epizóda / 6.8.2023

Výroba keramiky je súčasťou česko-slovenského pohraničia už niekoľko storočí. K rozmachu a tvorbe keramiky prispeli okrem iného aj Habáni, ktorí sem v 16. storočí utiekli pred náboženským prenasledovaním a priniesli so sebou tajomstvo keramiky zvanej fajansa.

Ich tradíciu ďalej vo svojich dielňach nesú a rozvíjajú viacerí hrnčiari na oboch stranách hranice aj dnes.

Fotogaléria z epizódy

Krajina na pomedzí

11. epizóda / 13.8.2023

V priestore česko-slovenského pohraničia sa človek s prírodou prirodzene prelína, ale často sa s ňou kvôli svojim ľudským potrebám aj zráža. Krajina tu nadobúda podobu romantickej divočiny či intenzívne hospodársky využívanej krajiny.

Svoje teritóriá si tu prirodzene nachádzajú i divoké šelmy, natoľko potrebné pre zdravý život krajiny, ktoré občas spôsobujú škody aj na ľudskom hospodárstve. V tomto špecifickom priestore žijú taktiež ľudia, ktorí sa snažia miestnu prírodu nielen spoznať a pochopiť, ale aj chrániť.

V tejto časti relácie sa stretneme s niekoľkými z nich. Každého priviedla k ich životnému poslaniu iná cesta. Všetci ale vnímajú krajinu česko-slovenského pohraničia ako jedinečné miesto na Zemi.

Fotogaléria z epizódy

Včelári a pastieri

12. epizóda / 20.8.2023

Včelárstvo aj pastierstvo patria k najstarším spôsobom obživy človeka a od nepamäti prináležia aj do priestoru česko-slovenského pohraničia. Včelári a pastieri nevymizli ani dnes. Miestna krajina je pre nich ako stvorená.

Napriek tomu už v súčasnosti nejde o masové povolania. Obe tieto odvetvia poľnohospodárstva totiž zaručujú namáhavú prácu. Napriek tomu sú v česko-slovenskom pohraničí stále ľudia, ktorí sa ovciam a včelám venujú s láskou a vidia vo svojej práci niečo viac, ako len obživu.

Fotogaléria z epizódy