Svoje začiatky, filozofiu za tetovaním aj spôsob tvorby priblížila počas návštevy Rána na eFeMku s Martinom Staňom. „Ako prvé tetovanie som si dala úplnú blbosť na svoje osemnáste narodeniny – dva čierne pásiky na ruke. Je to gýč, ale stále ho mám. Teraz to idem prekryť."
Hovorila o príchode na Slovensko, ale aj o okolnostiach odchodu z Odesy. „Odchádzala som v sedemnástich. Nemôžem povedať, že to bolo chudobné alebo zlé, no situácia v roku 2015 bola veľmi tesná a všetci rodičia sa snažili poslať svoje dieťa niekde inde. Umenie sa tam nepovažuje za nejakú reálnu robotu. Preto si neviem predstaviť, že by som tam pracovala. Zrejme by som tam musela robiť veci, ktoré nechcem."
Mesto, v ktorom vyrastala, má stále rovnako rada, no pozitívny vzťah si rýchlo vybudovala aj k Bratislave. „Stále mám rada Ukrajinu, zachovala som si ju v srdci celistvú, aj s Krymom. Chýba mi to a veľmi rada sa tam vraciam, ale neviem si tam predstaviť, že by som tam žila, pretože môj dospelý život je už tu," hovorí.
O živote na Slovensku síce nesnívala, rozhodli za ňu rodičia, no Slovensko bolo pre ňu najbližšie aj najlacnejšie, pokiaľ išlo o vybavovanie dokladov. „Nechodila som na žiadne kurzy slovenčiny, nevedela som povedať ani ako sa volám," spomína na prvé chvíle na Slovensku. Tvrdí, že úplne ako doma sa na Slovensku cítila už po roku, aj keď reč stále neovládala dokonale.
Ako vznikajú jej tetovania, akým motívom sa vyhýba a ako jej prácu ovplyvnila pandémia, to si môžete vypočuť v zázname Rána na eFeMku. Rozhovor je dostupný aj ako podcast.
Taterka Les Paskarenko v Rane na eFeMku 17.9.2020
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
