Počas kariéry športového komentátora sa vraj nacestoval aj na tri životy, jeho letné dovolenky sú preto výlučne doma na Slovensku. Legendárny hlas rozhlasu a neskôr televízie Stanislav Štefánik je síce v dôchodkovom veku, no stále pracuje v RTVS na polovičný úväzok v športovom archíve.
„Na služobných cestách za športom človek zažije iba dopravný prostriedok, hotel a športovisko a na nejaké poznávanie mesta či krajiny nie je vôbec čas, takže to moje cestovanie vtedy neboli ani poznávacie ani pobytové zájazdy, ale práca."
„Mám tak trochu život ako stavbári, čo chodia z domu preč na týždňovky a potom sa vracajú za rodinou,“ hovorí. Manželka žije celý rok na chalupe, čo je vlastne rodný dom otca Stanislava Štefánika v dedinke Krásna Ves na Podhorí. „Ja tam z Bratislavy dochádzam na víkendy alebo aj na dlhšie. Takže celú svoju dovolenku som strávil práve v Krásnej Vsi,“ priblížil.
Súčasťou jeho oddychu je práca – či už fyzická alebo psychická: „Vždy si beriem počítač a robím si rôzne projekty z histórie športu, alebo pracujem okolo domu a na záhrade. Počas dovolenky sa u nás vystriedali všetky tri deti aj s rodinami, takže sme sa nagrilovali až-až,“ opísal Štefánik a doplnil, že on z grilovania vlastne pozná iba tú záverečnú fázu. „A to jedenie.“
Porozprával aj o vnučkách. „Jedna z nich má filmárske sklony, vlani ako 12-ročná natočila na mobil a aj v ňom postrihala celý film V honbe za pokladom. Účinkuje v ňom aj so svojou o tri roky mladšou sestrou a so sesternicou. V tomto roku nakrútili druhý diel. Ja som im musel robiť pomocného kameramana a preháňali ma po kopcoch a za tmavého večera aj po cintoríne, lebo všade mali poskrývané indície.“
Tokio 2020 si pochvaľoval
Veľkú časť dovolenky prežil dlhoročný komentátor pri prenosoch RTVS z olympijských hier v Tokiu a v duchu si pochvaľoval, že si môže súťaže vychutnať ako divák. „Nemusel som sa ako kolegovia naháňať, aby som sa pripravil na prenos, stihol sa včas dopraviť na olympijské športovisko, natočiť reportáž alebo neprepásť víťaza na rozhovor, teda zvládať sizyfovskú prácu športového redaktora, ktorý si na rozdiel od diváka nemá kedy samotnú olympiádu ani užiť.“
A čo si najradšej pozrie vo voľnom čase v televízii? „Športové prenosy a mám rád najmä československé komédie a detektívky zo 60. a 70. rokov. V poslednom čase ma nejako chytili pesničky a hudba 60. rokov. Vďaka Trojke a sesterskej ČT3 si mám vždy čo vybrať,“ povedal.
Keby mal odporučiť nejaké miesta pre aktívny pohyb alebo pre poznanie histórie, určite by to bola Krásna Ves. „Potom Beckov s jeho impozantným a slávnym hradom, pod ktorým som strávil detstvo, Trenčianske Teplice s ich kúpeľmi a Trenčín, tiež s jeho známu hradnou siluetou, z ktorej sa kedysi pozeral pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky.“
Zelenina pre mäsožravca
Rád si dá cestoviny a nedávno zistil, že aj cuketové placky, ktoré robí manželka z úrody v záhrade. „Hoci v mladosti som bol takmer výlučne mäsožravec. Som čierna ovca rodiny, pretože nepijem alkohol a to sa najmä na dedine ťažko vysvetľuje. Pijem iba vodu, minerálky či kolu. A najmä mlieko, ale také, ktoré produkujú na neďalekej farme. Ak sa ho raz napijete, každé iné mlieko vám chutí ako nápoj, ktorý má s mliekom spoločnú iba bielu farbu,“ rozhodne opísal obľúbený komentátor.
V práci v RTVS rád objavuje v archíve zábery a záznamy, ktoré zachytávajú často už zabudnuté úspechy slovenských športovcov.
„Často nedocenené a pre dnešnú generáciu neznáme. Ak vznikne športový kanál RTVS, tak sa konečne aj história slovenského či bývalého československého športu dostane v širšom rozsahu do éteru a poteší nielen pamätníkov, ale zaujme aj mladšie ročníky,“ hovorí.
Spoločne s kolegami verí, že zdravie mu bude slúžiť ešte poriadne dlho. „Ak by bola možnosť, rád by som sa divákom prihovoril nejakým archívnym športovým programom,“ hovorí Stanislav Štefánik.
Foto: archív Stanislava Štefánika
