Rodák z Trenčína Štefan Skrúcaný má pôžitok, ak sa ľudia skrúcajú od smiechu a preto „1. apríl nepovažujem za jedinú príležitosť v roku, kedy byť vtipný“.
Ako Hosť dobrého rána na Rádiu Slovensko zdôraznil v odpovedi moderátorke Petre Bernasovskej , „ľudia nemajú byť k sebe dobrí len tri dni na Vianoce,“ ale najlepšie je, ak si tieto vlastnosti udržia „po celý rok“ .
Štefan Skrúcaný
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Už na strednej škole sa stal zabávačom triedy:
„Pred maturitou som napodobňoval našich profesorov s veľkým úspechom najmä medzi spolužiakmi, menej medzi profesormi.“
Stavbárom vďaka omylu
Ako chlapec na základnej škole videl, že z neďalekej strednej školy šli žiaci domov už doobeda o 10 hodine, nuž si povedal, že je to „tá pravá výborná stredná škola byť už o 10 hodine z nej doma“ .
Bola to stavebná priemyslovka a až keď ho na ňu prijali a začal sa tam učiť, s hrôzou zistil:
„Tí, čo išli o 10 hodine domov, sa museli do školy vrátiť na druhú poobede, lebo nemali dostatočne veľkú učebňu na rysovanie, tak triedu rozdelili na dve polovice.“
Preto Štefan Skrúcaný považuje štúdium na stavebnej priemyslovke „za prvoaprílový žart od osudu,“ ale nik sa preto nemusí báť:
„Na Slovensku nestojí žiadna stavba, na ktorej výstavbe by som sa podieľal, možno iba jedna záhradná chatka a aj to si nie som istý, či ešte stojí.“
Vyštudoval divadelnú fakultu VŠMU a po známom účinkovaní vo Fujarovej šou vytvoril legendárnu dvojicu zabávačov so spolužiakom Mirom Nogom (na snímke dolu vpravo).
Poznáme ho aj zo slovenskej filmovej klasiky ako z rozprávky Plavčík a Vratko, tak z dramatizácie Hany Zelinovej historického románu Alžbetin dvor:
„Dnes si na počudovanie najviac rozumiem nielen pred kamerami, ale aj v súkromí s takmer o generáciu mladším Ondrom Kandráčom nielen preto, že obaja máme manželky s menom Erika a rovnako malé dcéry.“
RTVS online:
Korektnosť brzdí vtipy
Čo považuje za paradox doby je fakt, že s „vtipmi je to čím ďalej horšie, takmer o nikom sa už nedajú rozprávať vtipy,“ kvôli spoločenskej korektnosti:
„Ak rozprávame o sexuálnych orientáciách, hneď je človek homofób, nemôžeme hovoriť vtipy o Rómoch, o blondínkach, ak hovoríme o svokrách, zväz svokier protestuje, čiže zisťujem, že za komunistov sa dali rozprávať vtipy o všetkom, len nie o komunistoch.“
„A dnes sa dajú rozprávať len o komunistoch, čo je strašné.“
A tak sa z humoru podľa Štefana Skrúcaného stáva v čase slobody slova paradoxne „čím ďalej, tým tenší ľad a pritom si stále myslím, že pre humor by nemalo byť v zásade nič tabu“ .
Existuje iba jedno východisko:
„Ak si človek urobí srandu zo seba, získava v úvodzovkách povolenie, že si môže spraviť srandu aj z niečoho iného.“
Preto si zabávač robí „zo seba srandu neustále“ .
Viac o nielen aprílových vtipoch Štefana Skrúcaného sa dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
