Vedeli ste, že hluk je po znečistení ovzdušia druhá najväčšia hrozba pre človeka? Hlučné prostredie dokáže zvýšiť tep, spôsobovať stres či dokonca agresivitu.
Pomoc
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Problémom je, že ľudia trávia približne deväťdesiat percent času v interiéri, kde má hluk najväčší účinok. Drevo, sklo či betón hluk pohltiť nedokážu.
Úplne inak funguje hluk v prírode, kde nie sú odrazové plochy, ktoré by hluk vracali späť. Vonku je tiež lepšia zrozumiteľnosť reči.
RTVS online
Ako povedal Peter Petraško v relácii Trochu inak, ľudia si privykli fungovať v hluku. Dobrým príkladom sú reštaurácie.
Štúdie, ktoré spomenul odborník na priestorovú akustiku, ukázali, že v hlučnom prostredí máme tendenciu si jedlá viac dosoliť či dosladiť. O rýchlosti konzumácie nehovoriac.
Hluk v školách a školských jedálňach
Ďalším dobrým príkladom sú školy a konkrétne triedy. Veľmi často sa hovorí o „zlých žiakoch“. Sú to tí, ktorí sedia vzadu a väčšinou nepočúvajú a vyrušujú.
Zamyslel sa však niekto nad tým, či skutočne nepočúvajú, alebo len nepočujú dostatočne, čo hovorí učiteľ pred tabuľou? Okrem toho dieťa v hlučnom prostredí nemá pocit bezpečia...
A potom sú tu ešte školské jedálne, v ktorých je priemerná úroveň hluku približne osemdesiat až deväťdesiat decibelov, čo predstavuje hluk cirkulárky na drevo. A to je obrovská záťaž nielen pre deti, ale aj pre učiteľov.
„Človek kričí vtedy, nie na toho druhého, ale pretože seba nepočuje,“ zacitovala psychologičku moderátorka.
25 50 75 90
