Len na ploche 22 metrov štvorcových produkujú farmári čerstvú zeleninu po celý rok: „Zeleninu pestujeme od semienok, ktoré sadíme do čadičovej vaty.“
Unikátny systém pestovania nastavil farmár Filip Toška a vytvoril vertikálnu hydropónnu farmu v bývalej telefónnej ústredni v Petržalke: „Šalát pestujeme iba listy a nie hlavy, čiže máme šalát vhodný na predaj za dva týždne, kým na poli by to trvalo 6 až 8 týždňov.“
Bez pôdy a bez slnka
Na farme majú vertikálne umiestnené nádoby nad sebou na piatich podlažiach na ploche 22 metrov štvorcových: „V skutočnosti na voľnej ploche poľa by to predstavovalo 180 metrov štvorcových.“
Celé pestovanie riadia a kontrolujú najmodernejšie technológie, ktoré vyhodnocujú, koľko minerálov a živín korene rastliniek potrebujú, keďže sú pestované bez pôdy.
Tento spôsob testujú pre vesmírne programy na pestovanie čerstvej zeleniny astronautmi na iných planétach, pričom odborníci uvažujú, že v budúcnosti si budú túto zeleninu pestovať ľudia sami doma:
„Systém je uzavretý, slnko nahrádzajú led žiarovky a najdôležitejšia je voda, ktorá cirkuluje v uzavretom systéme a je neustále pod kontrolou laboratórnych rozborov.“
Musia prepísať učebnice
Voda v cykle zatiaľ nebola kontaminovaná a zároveň ju silne okysličujú, aby rastliny dostávali presne to, čo potrebujú: „V učebniciach nenájdete postupy, ako systém vytvoriť, preto som musel vychádzať z učebníc určených pre klasické polia s pôdou a prirodzeným slnečným svitom.“
Žiaľ, tento moderný spôsob pestovania štát nepodporuje. Štátne dotácie dostáva iba klasické poľnohospodárstvo:
„Nespadáme do kategórie podpory podľa veľkosti obrábaných hektárov pôdy, lebo pôdu nemáme. Nemáme ani fóliovník, sad, či vinicu, preto nemôžeme dostať žiadnu štátnu podporu na rozdiel od poľnohospodárov, ktorí pestujú zeleninu klasickým spôsobom.“
V zahraničí už podporujú hydropónne poľnohospodárstvo.
Vo Farmárskej revue tak dali podnet, aby sa novými postupmi v poľnohospodárstve štát zaoberal. Inak bude u nás tento spôsob pestovania čerstvej zeleniny príliš predražený.
