Dušan Radolský začal s futbalom v Banskej Bystrici, po absolvovaní vojenskej služby sa však vrátil do rodnej Trnavy. Bolo to práve v čase, keď si jej dres obliekali legendy tímu: Adamec, Kuna, Keketi či Masrna. „Naozaj to bola veľká konkurencia, nebola hanba, že som sa nedostal do prvého tímu,“ spomína Dušan Radolský, ktorý podstatne väčší úspech dosiahol ako tréner.
Začínal po boku legendárneho Antona Malatinského. „Toni-báči“, ako ho familiárne volala azda celá Trnava, bol v jeho očiach výborný tréner i kolega. „Vyžadoval disciplínu, tvrdo sme trénovali. Ako kolega som s ním zažil veľmi príjemné chvíle. Raz prišiel do kancelárie a povedal ,Guten Tag, mein Freund. Heute ist deutsches Tag‘. Takto odo mňa chcel, aby som hovoril po nemecky.“
201116_Sedo-Radolsky PODCAST HOTOVO
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Medzi jeho najväčšie trénerské úspechy patrí postup na majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov v roku 2000 a následne aj účasť na olympijských hrách v Sydney. Aj vďaka tomu si vyslúžil ocenenie pre Trénera roka na Slovensku. Nezaobišlo sa to však bez nepríjemností: „Najprv vyhlásili za Trénera roka Jožka Bubenka. Potom sa zistilo, že sa zle prerátali hlasy a museli neskôr vyhlásiť za víťaza Radolského. Bola to pre mňa nepríjemná situácia.“
Dušan Radolský sa narodil 13. novembra, no z jeho spomienok je jasné, že 13-ka vôbec nemusí byť nešťastná. Viac sa dozviete v podcaste Športžurnál+, s jubilantom sa rozprával Martin Šeďo.
