So stále krajším počasím sa aj my vyberáme stále viac a viac von na prechádzky či do prírody. Nevyhneme sa tak často náhodným stretnutiam so psíčkarmi a ich štvornohými kamarátmi. V Dámskom klube sme vyspovedali kynologičku Helu Kratochvílovú. Pýtali sa jej na najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú rodičia s deťmi pri takejto interakcii.
Mnohí z rodičov majú pred psíkmi prirodzený rešpekt, ktorý môže mať pôvod v detstve, či neskorších negatívnych skúseností. Takí svoje deti väčšinou od štvornohých miláčikov držia na kilometre ďaleko. Deti tak od malička strácajú cestu spoznávania a vytvárania vzťahov so zvieracími kamarátmi.
Druhý extrém je zase prílišná interakcia, ktorá môže mať katastrofálne následky. Niektoré pohyby, či dotyky môžu byť totiž pre psíkov nepríjemné ba až otravné. Treba si uvedomiť, že ku každému plemenu je potrebné pristupovať s osobitou starostlivosťou a výcvikom. Zaujímavosťou napríklad je, že pes má v sebe od prírody zakotvené tzv. téčkovanie.
Znamená to, že pokiaľ silnejší jedinec položí hlavu na temeno slabšieho - podriaďuje si ho. Podobne môže pes vnímať dotyky dietaťa, ktoré sa ho "snaží" hladiť po temene hlavy. K takejto situácií by mohlo prísť najmä vtedy ak psík nie je na podobné správanie naučený. Ak aj nepríde k tomu najhoršiemu, štvornohý miláčik môže začať byť nervózny a rozladený.
Najlepšie v kontakte so psíkom urobíme, keď budeme postupovať podľa nasledujúcich krokov:
1. Dohodneme sa s majiteľom (mal by byť prítomný).
2. Majiteľ by mal psíkovi prikázať sadnúť (rozhodne ho nenechávame s dieťaťom samého).
3. Pomaly sa priblížime k psíkovi.
4. Dáme mu očuchať ruku (je jedno ktorú časť).
5. Pes nervozitu rozlíši, snažíme sa preto byť čo najpokojnejší.
6. Hladíme prednú časť hrudníka, určite nie hlavu.
7. Cudzie psy nekŕmime svojim jedlom a pochúťkami, môže mu spôsobiť viac škody než potešenia.
K niektorým štvornohým kamarátom sa nepribližujeme vôbec. Buď z dôvodu, že sú to samotári a prítomnosť cudzích ľudí by ich mohla vydesiť alebo prekonali napríklad vážnejšiu chorobu a prechádzajú rekonvalescenciou. Takíto psíci by mali byť podľa medzinárodného označovania označení žltou stužkou, aby bolo jasné, že ich rozhodne máme nechať na pokoji.
Viac o správaní detí ku psom či výchove psíka zo strany vašich ratolestí si môžete pozrieť v priloženom videu či archíve.
Pomoc
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
