V priebehu uplynulých dní sa mnohé európske krajiny rozhodli pozastaviť očkovanie vakcínou AstraZeneca. Dôvodom sú viaceré nežiadúce účinky, ktorých sa spoločnosť obáva čoraz viac. Niektoré väčšie krajiny už ohlásili, že sa vracajú k očkovaniu touto značkou, no niektoré sa ešte rozhodli počkať. Medzitým viaceré nedôveryhodné zdroje uvádzajú, že ide o nebezpečenstvo. Ako všetky tieto informácie pôsobia na spoločnosť? Prečo prevládajú emócie nad logickým argumentom? Odborníci zdôrazňujú, že je potrebná diskusia, ale zároveň netreba šíriť paniku.
„Takéto informácie dokážu najviac ovplyvniť ľudí, ktorí nie sú rozhodnutí a majú obavy z bezpečnosti. Tých to môže zasiahnuť najviac. Na druhej strane tí ľudia, ktorí sú presvedčení o potrebe očkovania a rozumejú dobre všetkým procesom a požiadavkám nebudú vôbec odradení,"dodala Vladimíra Kurincová Čavojová.
Veľké množstvo ľudí prejavilo enormný záujem o ruskú vakcínu Sputnik V, ktorá nie je registrovaná v rámci Európskej únie. Podľa prieskumu agentúry AKO by sa vakcínou Sputnik V nechalo zaočkovať až 50,9% ľudí a ďalších 23% odpovedalo asi.
„Bola som celkom prekvapená veľkou ochotou zaočkovať sa neregistrovanou vakcínou, pretože mnohí ľudia, ktorí spochybňujú bezpečnosť tak ako keby im to nevadilo v prípade neregistrovanej vakcíny, kde by boli súčasťou klinických skúšok. Táto záležitosť nám ukazuje ako veľmi je dôležitá dôvera v krajinu, z ktorej vakcína pochádza," priznala psychologička.
Na otázku prečo prevláda emócia a neveríme logickým argumentom dodala, že je to prirodzené, hrá v tom veľkú úlohu faktor strachu. „Keď v nás niečo vzbudí strach, tak máme potrebu reagovať intuitívne a až tak nad vecami nerozmýšľame. Ak chceme niekoho presvedčiť, tak musíme byť otvorení. Je potrebné pýtať sa, prečo odmieta očkovanie, aké sú jeho pochybnosti a zároveň pochopenie," doplnila psychologička, Vladimíra Kurincová Čavojová.
Sociologický ústav robil koncom minulého roka prieskum, z ktorého vzišlo, že 21% ľudí verí, že očkovanie proti koronavírusu je prípravou na masívne čipovanie populácie.
Prečo je takýchto konšpirácii stále viac?
„Tento fenomén konšpiračných teórii nie je vôbec nový, len sa o nich hovorí viac a viac sa šíria. Nový koronavírus vniesol do našich životov neistotu, spôsob života, spoločenský tlak k návratu do normálu a hlad po informáciách, ktoré by dali človeku nádej na riešenie problémov. Ďalej je tu proces digitalizácie, ktorá urýchlila šírenie akýchkoľvek informácií vo veľkom množstve, ktoré nie sú vôbec z dôveryhodných zdrojov, ktoré sú veľmi nebezpečné a musíme sa s nimi naučiť bojovať a rozumne rozlišovať od správnych overiteľných zdrojov," vysvetlila na záver sociologička, Silvia Capíková.
Viac informácii sa dozviete v celom rozhovore Rádia Slovensko v rubrike K veci.
210319_K veci_web Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto: Shutterstock
