Na frontoch počas prvého celosvetového konfliktu v dejinách totiž zahynulo viac ako 5-tisíc českých a slovenských legionárov.
Ani to ich však neodradilo od túžby po vlastnom a zvrchovanom štáte. Hoci sa vplyvom času a politických udalostí neraz podoba Československa menila, aj vďaka týmto bojovníkom môžeme byť vďační za život, ktorý dnes vedie každý z nás.
1. kapitola: Vznik a dobový význam Československých légií Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
To sa ale pred 1. svetovou vojnou zdalo byť nemožné. Rakúsko-uhorská politika útlaku totiž bránila slobode a preto sa mnohí Slováci i Česi uchýlili k odchodu do zahraničia.
Aj preto viacerých zastihol začiatok 1. svetovej vojny vo Francúzsku, USA č Rusku. Vďaka tomu nemohli nastúpiť do služby v rakúsko-uhorskej armáde.
Nie všetci však mali to šťastie a veľakrát proti vlastnému presvedčeniu bojovali pod vlajkou monarchie. Častokrát upadli do zajatia, kde napokon prebehli k súperiacim vojskám, kde si zakladali vlastné jednotky.
„Aj preto sa postupne začala formovať myšlienka vzniku usporiadania Slovákov a Čechov do spoločného štátu. Zároveň sa ukázalo, že rozhodujúcou platformou, ktorá by dávala takémuto politickému hnutiu silu, bude vojsko," hovorí v úvodnom diele cyklu Rádia Slovensko Zabudnutí legionári vojenský historik Peter Chorvát.
Prvé jednotky československých légií
Otázkou však bolo, ako bude svet vyzerať na konci vojenského konfliktu. Po rozpútaní 1. svetovej vojny totiž nik nemohol tušiť, ako sa situácia vyvinie.
Napriek tomu sa postupne začali mimo štátov Trojspolku (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a do roku 1915 aj Taliansko) tvoriť prvé jednotky československých légií.
Patrila sem rota Nazdar vo Francúzsku a Česká družina v Rusku. Obe vznikli krátko po začatí 1. svetovej vojny 22. augusta a do bojov prvýkrát zasiahli 23. októbra. Podľa vojenského historika Petra Chorváta však ide len o zhodu okolností.
„Tieto prvé jednotky, ktoré vznikali však boli relatívne malé. Aj rota Nazdar mala niekoľko stoviek mužov a vzhľadom na to, že nebolo možné, aby cudzinci slúžili vo francúzskej armáde, tak aj rota Nazdar bola súčasťou cudzineckej francúzskej légie."
„V priebehu vojny, kedy bola táto jednotka operačne nasadená a utrpela veľké straty, sa reálne ukázalo, že služba Slovákov a Čechov v cudzineckej légii nie je cestou ako budovať československé vojsko," vysvetľuje Peter Chorvát z Vojenského historického ústavu.
Zahraničný odboj Čechov a Slovákov však pokračoval a na konci 1. svetovej vojny už tvorilo armádu Československa 100-tisíc mužov.
Pomáhali T. G. Masaryk či M. R. Štefánik
Základnými reprezentantmi československého odboja v zahraničí bol aj neskorší prezident Tomáš Garrigue Masaryk či M. R. Štefánik, ktorý pôsobil zase ako vojenský organizátor. Tajomníkom bol zase Edvard Beneš.
Týmto zástupcom sa na politickom fóre napokon podarilo vytvoriť Československú národnú radu, ktorá sa stala vrcholnou reprezentantkou tohto hnutia.
Po komplikovaných krokoch následne dosiahli, že bol tento orgán vnímaný štátmi Dohody ako legitímny v otázke reprezentácie Slovákov a Čechov a ich budúceho štátu.
„A nebol to jednoduchý proces. Veľkou váhou na uznaní Československej národnej rady mali práve československé légie," dodáva na záver Peter Chorvát.
2. kapitola: Nábor a formovanie Československých légií Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vznik Československa napokon prišiel 28. októbra 1918. Až po vojne sa začal používať výraz československé légie, ktoré však svoju existenciu len začínali.
Kým v 1. svetovej vojne bojovali za svoj neexistujúci štát, v 2. svetovom konflikte neváhali opäť brániť svoju demokratickú vlasť na všetkých frontoch.
Po nástupe komunizmu mnohí čelili útlaku, prenasledovaniu a dokonca aj fyzickej likvidácii. Až v roku 1990 sa opäť začali objavovať historické fakty o ich veľkom prínose do našich dejín.
Viac si o nevšednom príbehu československých légií môžete vypočuť v desaťdielnom cykle Rádia Slovensko pod názvom Zabudnutí legionári voľne dostupnom na internete v našom Archíve Extra.
25 50 75 90
