Ako jedna z mála Mengeleho dievčat prežila. Nacistov porazila podľa svojich slov dvakrát, lebo sa po oslobodení stala dvojnásobnou mamou.
Biele miesta 20. storočia
Príbeh krehkej mladej ženy zachytila v knihe Mengeleho dievča spisovateľka Veronika Homolová Tóthová. Moderátorka Rádia Slovensko Soňa Gyarfášová odokrýva tajomstvo autorkinho poznávania v cykle príbehov Biele miesta 20. storočia.
Spisovateľka dokázala životný príbeh Violy Stern Fischerovej zachytiť vďaka viacerým zvláštnym súvislostiam.
Lučenec pripadol po viedenskej arbitráži Maďarsku. A v roku 1944 ju vyviezli spolu s rodičmi a súrodencami do Osvienčimu.
Priamo na uvítacej rampe spoznala nacistického kata doktora Mengeleho. Podľa jej opisu nebol modrooký blondiak podľa vzoru čistej árijskej rasy:
Pokojný hrôzostrašný vrah
„Selektoval nás doktor Mengele... Zodvihla sa rampa a rukou ukazoval... Nepýtal sa nikoho. Ja som sa dostala na stranu smrti. A potom sa pozrel na mňa. Volal ma nazad.
Išli sme s mamičkou. Spýtal sa, koľko mám rokov. Keď som mu povedala, udrel do mojej mamičky, ktorá spadla, kotúľala sa po zemi a mňa dal na stranu života. To ma stále, stále prenasleduje...
Mal tmavé vlasy, hnedé oči, medzierku medzi prednými zubami a bol asi 170 cm vysoký. Pôsobil vyšším dojmom a bol hrôzostrašný, lebo v celom tom chaose, ktorý nastal pri selekcii, bol pokojný. Ostatní kričali, behali, naháňali väzňov do radu, ale on si len popiskoval, alebo fajčil a pokojne čakal.
Vede, na čo čaká, a že to bude pre neho znamenať to, čo mal najradšej - nové pokusy... Bola som jeho nová radosť, jeho hračka, jeho dievča. Tak nás občas volali Mengeleho dievčatá..."
Pani Viola sa narodila v roku 1922 v Lučenci a zomrela 25. mája 2017 vo veku 94 rokov. O všetkom, čo sa stalo, dokázala prehovoriť až po dlhých desaťročiach.
Jej príbeh žije ďalej aj vďaka dokumentaristke a spisovateľke Veronike Homolovej Tóthovej. Autorka vyrastala v Lučenci, kde pani Violu s jej manželom Jurajom Fischerom zo susedstva od detstva poznala.
Arizátor dal budovu zbúrať
O ich príbehu sa dozvedela až od ich vnuka Alexandra. Spolu s ním pripravila pre mestskú televíziu reportáž, ako Juraj Fischer bojoval v západnom odboji. Po návrate domov skončil ako politický väzeň. Žiadal vrátiť rodičovský arizovaný majetok.
Arizátor sa stal komunistom. Radšej pána Fischera dal uväzniť v uránových baniach. Keď sa odtiaľ vrátil, šiel rovno za arizátorom, kedy mu budovu vrátia? Preto ju dali komunisti zbúrať. Na jej mieste postavili sídlo komunistickej strany. Dnes je tam mestský úrad v Lučenci.
Spisovateľka Veronika Homolová Tóthová odišla do Bratislavy. Juraj Fischer zomrel. Jeho manželka pani Viola sa presťahovala k dcére do Prahy. Až tu sa opäť stretli. A vtedy autorka zistila, že Viola Stern Fischerová bola Mengeleho dievča.
Odhalila dozorkyňu vo vývarovni
Robili na nej v Osvienčime neľudské gynekologické pokusy. Vďaka ich poznaniu zo spisovateľkinho detstva v Lučenci, jej pani Viola vyrozprávala svoj krutý príbeh. Dokázala sa spisovateľke zdôveriť s tým, čo desaťročia tajila.
Kniha Mengeleho dievča začína pred vojnou. Odkrýva pokojný život veľkej rodiny. Po vojne sa z nej vrátili dvaja: pani Viola s mladším bratom. Ostatní počas holokaustu tragicky zahynuli. Po vojne odišli študovať na vysoké školy do Prahy.
Tu v lacnej vývarovni zbadala do dverí vchádzať dozorkyňu z Osvienčimu. Dostala nervový šok. Podarilo sa jej však vrahyňu usvedčiť.
102106132005;gyarfasova;Biele miesta-dievčaMeng
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pani Viola necítila byť nikdy hrdinkou. Skromne tvrdila, že sa len snažila prežiť. Predsa po prežití štyroch koncentračných táborov sa pokúsila o útek z pochodu smrti. Podaril sa. Na záver života dokázala o tom, čo prežila, začať rozprávať.
Autorka jej spomienok Veronika Homolová Tóthová zdôrazňuje, že mala v sebe veľkú silu. Nie každý, kto prežil niečo podobné, dokázal o tom hovoriť.
Aj pani Viola Stern Fischerová s tým mala problémy. Hanbila sa. Nie za seba. Za ľudí, ktorí jej tie zverstvá v podobe gynekologických pokusov robili. Ako tvrdila:
„Doktor Mengele nám najviac neublížil fyzicky, ale psychicky. Trhal nám dušu na kusy."
Nacistov porazila až po vojne, keď sa napriek tomu, čo jej robili, stala dvojnásobnou matkou.
Foto: TASR, RTVS - Stanislav Háber
