V rubrike Rádia Slovensko sa nad vysvedčeniami detí zamýšľa neuropsychológ Robert Krause.
Ide o uhol pohľadu
Upozorňuje rodičov, že zlé a ani dobré vysvedčenie neexistuje:
„Existuje vysvedčenie, ktoré my vnímame ako dobré, prípadne vysvedčenie, ktoré vnímame ako zlé."
Ide o pozorovateľa.
102106280748; vysvedcenie - znamky nie su dobre ani zle
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Niektorí rodič na vysvedčenie, kde sú dvojky a trojky povie, že je to celkom dobré vysvedčenie. Iný rodič povie, že je to veľká katastrofa.
Vizitka rodičov
Rodičia sú teda tí ľudia, ktorí dávajú moc a vplyv známkam. Neuropsychológ Robert Krause si preto myslí:
„Mali by sme sa snažiť pochopiť, ako o známke uvažuje dieťa."
Až potom by sme mali dieťaťu povedať, čo si o známke myslíme my a spoločne potom uvažovať nad tým, ako skĺbiť očakávania dieťaťa a rodiča tak, aby sa to nevyrušovalo:
„Vo veľkej miere je to vizitka rodičov. Je to spätná väzba pre rodičov: moje dieťa sa necíti v kontakte so mnou iste a bezpečne. Nedokáže so mnou zdieľať otvorene a autenticky výsledok. Prečo sa ma bojí?"
Šikovnosť sa neznámkuje
Neuropsychológ odporúča, aby rodičia vnímali známku odzrkadľujúcu určitý výkon:
„Nehovorí o osobnosti dieťaťa. Či je dobré, alebo je zlé. Či je šikovné, alebo nie je šikovné."
Rodičia sa sústredia na zlé známky a nevšímajú si tie dobré.
Robert Krause odporúča zamerať sa na to, v čom je dieťa dobré:
„Tak z neho vieme urobiť špičku v tej danej oblasti. Ak budeme chcieť od dieťaťa, aby sa venovalo najmä tým predmetom, v ktorých nie je dobré a nevyniká, tak z neho vieme urobiť priemerného."
Foto: TASR
