Úvod Novinky Zaujímavosti
Urobil stojku na komíne a vyhral olympijskú medailu
Urobil stojku na komíne a vyhral olympijskú medailu

Urobil stojku na komíne a vyhral olympijskú medailu

Prvý Slovák, ktorý získal olympijskú medailu, bol Jozef Herda v roku 1936 v Berlíne.

V piatok 30. júla ráno hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová pridala na svoju sociálnu sieť milú spomienku na bratranca jej starej mamy Emílie, rodenej Herdovej.

Jej bratranec Jozef Herda získal historicky prvú olympijskú medailu pre Slovákov v Berlíne v roku 1936 a mala striebornú hodnotu.

O hodinu na to sa Alena Krčová z RTVS dozvedela, že sme práve v Tokiu na Letných olympijských hrách získali našu prvú striebornú medailu. Preto sme jej položili otázku, či sa nechystá pridať ešte nejaký status, aby sme získali ďalšiu:

„Veľmi sa teším spolu s celým Slovenskom z úspechu vodného slalomára Jakuba Grigara. Bolo by to krásne, keby to tak fungovalo, že ak niekto pridá status na sociálnu sieť so spomienkou na minulé úspechy, tak získame ďalší kov. Žiaľ, teraz to bola iba náhoda. Ale ešte to môžem skúsiť (smiech)."

Strieborná medaila pre Jakuba Grigara z Tokia bude už navždy zapísaná v histórii slovenských športových úspechov.

Rovnako sa spomína na prvú olympijskú, ktorá bola tiež strieborná. Slovák Jozef Herda pochádzal z trinástich detí a jeho športový príbeh začal stojkou:

„Urobil ju z frajeriny na komíne cukrovaru a jeho vtedajší zamestnávateľ ho vyhodil. Ďalšiu prácu nezohnal, tak sa vybral do Prahy. Pešo. Nemal totiž peniaze na lístok. Do hlavného mesta vtedajšieho Československa šiel tri týždne," spomína Alena Krčová.

portrét-Krčová-Alena

Od vzpierania k zápaseniu

Jozef Herda si našiel prácu vo firme, ktorá vyrábala výťahy a športoval:

„Najskôr sa venoval vzpieraniu, potom grécko-rímskemu zápaseniu. A bol v ňom taký dobrý, že po sérii víťazstiev v ČSR a vo Švédsku, sa mohol kvalifikovať na olympiádu v Los Angeles. Písal sa rok 1932 a Jožko zasa nemal dosť peňazí, aby mohol vycestovať. Nebyť oceánu, podľa mňa by sa tam vybral pešo."

Dostal sa až na olympiádu v Berlíne v roku 1936 a položil favoritov na lopatky. Ak by tesne 1:2 neprehral s fínskym zápasníkom, získal by zlato:

„Už vtedy sa objavili pochybnosti o objektivite rozhodcov. Takto si odniesol domov striebornú medailu."

Jozef-Herda-podpis-archiv

Berlínska olympiáda mala, žiaľ, v roku 1936 ako prvá výrazne politický podtext.

Totality športu nepriali

Stalo sa tak pre vtedy vládnuci nacistický režim Adolfa Hitlera. Preto tie pochybnosti, či mohol vyhrať športovec z podradnej slovanskej rasy, ako chápali fašisti vtedy ľudí, nad árijcom.

Po 2. svetovej vojne sa Jozef Herda v roku 1948 kvalifikoval na olympiádu v Londýne, kde však nemohol vycestovať zrejme z politických dôvodov pre nástup vlády komunistov u nás. Dnes je po ňom v Trnave pomenované gymnázium, aj námestie.

Alena Krčová upozorňuje ešte na jednu zaujímavosť: „Celý život bol propagátorom športu a vzorom húževnatosti. Bolo málo známe, že doslova zázračné úspechy v športe vybojoval s hendikepom. Od 10 rokov nevidel na jedno oko."

Foto: archív FB Aleny Krčovej a RTVS - Stanislav Háber

25 50 75 90

Živé vysielanie ??:??

Televízia