Po 1. svetovej vojne vo svete zúrila pandémia španielskej chrípky, na ktorú ochorela aj polosirota Matilda Pálfiová narodená 11. marca 1912 v Kostoľanoch nad Hornádom a jej mamička zomrela.
Malé chorľavé dievčatko sa s otcom, ktorý mal pri jej narodení 47 rokov, presťahovalo do Košíc.
Prvé dva roky po nástupe do školy bola zoslabnutá po pandemickej chrípke. Preto mala z telesnej výchovy dvojku a nič nenasvedčovalo tomu, že z nej raz vyrastie úspešná olympionička.
Sokol a gymnastika
Prvá Slovenka, ktorá získala striebornú olympijskú medialu, sa zahľadela do Sokola. Tento systém zväzovej telesnej výchovy jej ukázal široké možnosti. Učarovala jej gymnastika.
V tejto športovej disciplíne sa jej zdali úžasné vystúpenia gymnastických družstiev. Vďaka svojmu pohybovému nadaniu sa jej v gymnastike začalo dariť. Sokol Košice sa stal jej domácim klubom už od 12-tich rokov.
Vo všetkých športových encyklopédiách sa uvádza, že bola z olympiády v roku 1936 v Berlíne rozčarovaná. Československé gymnastické družstvo nesmelo nad Nemkami vyhrať, aj keď malo oveľa lepší výkon.
O zlate rozhodli fašisti
Preto prvá Slovenka, ktorá získala olympijskú medailu ju mala v striebre.
Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 boli sokolské športové kluby zrušené. Ich majetok prešiel na telovýchovný spolok Orol blízky gardistickému režimu.
Matilda Pálfiová sa ešte v roku 1938 stala v športovej gymnastike ženských družstiev v reprezentácii Československa majsterkou sveta.
Ďalej pokračovať v športovej kariére pod ľudáckou záštitou odmietla.
Z osemčlenného športového olympijského družstva podala Slovenka Matilda Pálfiová štvrtý najlepší športový výkon.
V roku 1936 v Berlíne na olympiáde ovplyvňovanej režimom Adolfa Hitlera to bola jediná ženská gymnastická disciplína, v ktorej sa súťažilo.
Prvá majsterka sveta
Na šampionáte v Prahe v roku 1938 sa stala majsterkou sveta v družstvách, kde už dostala najvyššie známky na kruhoch a v preskoku. Takže získala ako prvá Slovenka v gymnastike aj titul majsterky sveta a to v družstvách. Vo viacboji jednotlivkýň získala bronz.
To už pôsobila od roku 1937 v Bratislave. Po predčasnom ukončení profesionálnej športovej kariéry pre nástup ľudáckeho režimu u nás sa športu venovala iba rekreačne kanoistike, lyžovaniu, či turistike.
Aj tu bodovala v roku 1942, keď sa v kajaku stala majsterkou Bratislavy.
Učaroval jej spev v Akademickom speváckom združení a skladateľ Ján Cikker, s ktorým bola zasnúbená. Zložil jej Scherzo pre sláčikové nástroje a symfonickú báseň Leto s premiérou v roku 1941. Cikkerová rodina bola proti takejto neveste a zásnuby zrušili.
Tragický koniec olympioničky
Vydala sa za vojenského prokurátora Ondreja Mareka. Toho po svadbe odvelili na východný front, kde padol. Deti nemali. Žiaľ, tragicky zahynula aj olympionička. Chodila jazdiť na koni do Veľkých Brestovanov pri Trnave.
Tu sa jej kôň 23. septembra 1944 splašil. Z koňa spadla, ale noha jej zostala zakliesnená v strmeni. Tým, že ju kôň vláčil za sebou, utrpela vo veku 32 rokov smrteľné zranenie spodiny lebečnej. Navždy zostane v dejinách ako prvá Slovenka, ktorá získala olympijskú medailu.
Foto: TASR
Zdroj úvodnej snímky: koláž/prvezeny.sk
25 50 75 90
