Tri rady, ako sa stať zlatokopkou aj bez majetného partnera

V Rádiu Slovensko RTVS bola v relácii Hosť Nory Gubkovej jediná technická vedúca odstrelov v kameňolomoch na Slovensku a v Česku Daniela Múčková. Živila sa takto vyše sedem rokov.

Zároveň je viceprezidentka Slovenskej asociácie zlatokopov. Hneď v úvode pripomenula, že „na Slovensku je viac ako 90 percent potokov, malých riečok a riek zlatonosných".

Preto Noru Gubkovú zaujímalo, či si môžeme vziať gumáky a vyraziť na akýkoľvek potok s cieľom ryžovať.

Ako sa stať zlatokopkou a zlatokopom

Viacnásobná majsterka sveta v ryžovaní zlata má presné rady, ako na to:

1. Vyberte si rieku alebo potok: „Či je to aj Dunaj, kde si nájdete bezpečné miesto, ako vojsť do vody, alebo Váh, rieku Nitru či Hron, prípadne potok blízko obce, ktorá nesie historický názov zlatá, zlatý, zlaté, či baňa a ryžovať. Tam najskôr kedysi ťažili zlato.
2. Trénujte a skúšajte: „V banskom zákone je definované, že nesmiete vykonávať ťažbu bez povolenia. Ryžovanie zlata v rámci tréningu alebo pokusu niečo nájsť však ťažba nie je."
3. Správajte sa slušne a zodpovedne - ryžovať môžete bez obmedzení, ak: „neničíte brehy riek alebo nie ste na cudzom pozemku, prípadne ak vás nevyháňajú rybári, lebo tam majú čerstvé násady."

Zlatá horúčka

A povestnú zlatú horúčku videla na vlastné oči na Aljaške na rieke Yukon v Amerike, o akej písal svoje bestsellery Jack London:

„Ak si odmyslíte autá a elektrické vedenia, tak tam stále máte pocit, že ste sa ocitli v dobe pred sto rokmi. Stavby a domy sú tam presne tie isté, ako ich poznáme z filmov. Cesty sú tam stále prašné bez asfaltu. Ľudia tam žijú z turizmu, preto je tam všetko dobové."

Chodieva aj do Laponska, kde 400 kilometrov za severným polárnym kruhom sídli „svetová asociácia zlatokopov". Daniela Múčková dodáva:

„Nachádza sa tam zlatokopecká dedinka, aj najväčšie múzeum zlata na svete. Tam celý rok žijú zlatokopovia zlatou horúčkou. A až do 80. rokov minulého storočia sa tam konali majstrovstvá sveta, kým sa začali potom konať aj v iných krajinách." 

Moderátorku šou Noru Gubkovú prirodzene zaujímalo, ako sa z Daniely Múčkovej stala jediná skutočne „výbušná" žena v Česku a na Slovensku, keď ako príslušníčka nežného pohlavia pracovala ako technická vedúca odstrelov v kameňolomoch:

„Na baníckej fakulte technickej univerzity v Košiciach som študovala dobývanie ložísk hlbinnej a povrchovej ťažby."

Prísny profesor výbušnín

Moderátorku rozosmialo, keď sa priznala, že študovala aj taký odborný predmet ako tunelárstvo, ktoré ju „veľmi bavilo". Výbušniny ju v škole, paradoxne, až tak nebavili „mali sme prísneho pána profesora."

Až po vysokej škole dostala ponuku na prácu v kameňolome:

„Povedala som si prečo nie? Spravila som si po praxi najprv pomocníka pri odstreloch skúšky na strelmajstra. A po nejakom čase som šla na kurz a skúšky technického vedúceho odstrelov."

Celý rozhovor o zlate a banských výbušninách so skutočne jedinou výbušnou ženou z celého Česka a Slovenska Danielou Múčkovou nájdete v archíve RTVS bez reklám a zadarmo.

Foto: archív FB Daniela Múčková a TASR