MS v hokeji 2022
MS v hokeji 2022
Úvod Novinky Zaujímavosti
Vedec prezradil, ako vyzerá jeho práca
Vedec prezradil, ako vyzerá jeho práca

Vedec prezradil, ako vyzerá jeho práca

K jedným z dôležitých vedeckých objavov, ktorého vzniku pomohla náhoda, patrí známy príbeh objavu penicilínu Alexandra Fleminga.

Náhoda je pre vedcov veľkým pomocníkom. A to nielen pri snahe o prelomový objav.

Na Rádiu FM oslovila preto Katarína Budajová vedeckého pracovníka Samuela Kováčika, ktorý sa venuje teoretickej fyzike, ako vyzerá jeho pracovný deň:

„Ono je to zvláštne, že ľudia majú pocit, že umelci žijú strašne slobodný život a vedci sú zasa strohí a riadia sa podľa pravidelného harmonogramu."

fleming a vedecké objavy Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Minimálne v teoretickej fyzike si Samuel Kováčik myslí, „že je to naopak". Vraj úprimne netuší, čo „budem robiť za dva roky".

Budúcnosť je nejasná

Má oblasť, v ktorej pracuje, a celkový cieľ, ktorý chce dosiahnuť, ale „aká cesta k nemu bude viesť úplne neplánujeme až tak ďaleko do budúcnosti, lebo sa to často ani nedá."

Pri skúmaní problému má pocit, ako by sa to malo dať urobiť, ale „reálne, keď sa do toho pustím, tak to nefunguje."

Poznajú to ľudia v každej oblasti. Nastupuje improvizácia, „skúšanie iných možností".

Preto sa podľa vedca Samuela Kováčika „každodenná práca vôbec nedá naplánovať."

Sloboda, schopnosť byť kreatívny, ale aj systematická drina, tak vyzerá činnosť pracovníka vo vede. Každý deň je pre vedca iný:

„Ráno si pustím počítač a ako prvú vec si prečítam nové články, ktoré vyšli v mojej oblasti. Potom je to pre mňa každý deň iné."

Niekedy celý deň strávi čítaním, či písaním, počítaním, programovaním.

Vedec blúdi a šťuchá

Občas je to také, že dorobí, „čo som chcel a trošku blúdim v tom dobrom slova zmysle, že sledujem, čo sa inde udialo," pričom hľadá, do čoho by sa dalo šťuchnúť.

Úspešné vedecké objavy sú závislé na presnosti a pravidelnosti.

Mladí-vedci-Centrum-Veda-Štefan-Puškáš-TASR

Napriek tomu alebo práve preto sú vo vede nesmierne dôležité chvíle, kedy má vedec takpovediac mentálne voľno:

„Niekedy je ten projekt taký, že toto chcem urobiť a viem, že si to tam musím odmakať a v konečnom dôsledku to tam potlačím, nie je tam taký moment satisfakcie."

Pravdivé známe klišé

Občas sa podľa Samuela Kováčika naozaj stane, že „človek robí napríklad na dvoch rôznych veciach a potom mu zrazu trkne, že tie veci vlastne spolu súvisia a uvidí tam také prepojenie, aké predtým nevidel."

A to prepojenie môže byť podľa vedca „to najzaujímavejšie zo všetkého."

Mať otvorenú myseľ ako hovorí známe klišé, je podľa Samuela Kováčika veľká výhoda, lebo ako zdôrazňuje: „Zmeniť názor či prehodnotiť svoj postoj nie je hanba."

Ľudia, ktorí to dokážu, nie sú prínosom len pre nich samých , ale v konečnom dôsledku aj pre celú spoločnosť, o čom si môžete vypočuť v archíve RTVS mnoho príbehov.

Foto: TASR

Živé vysielanie ??:??

Televízia