Najznámejším hvezdárom na svete v 18. storočí bol Maximilián Hell (1720-1792). Narodil sa v Štiavnických baniach pri Banskej Štiavnici. Zomrel vo Viedni a pochovaný je na cintoríne v Enzersdorfe.
Jeho meno je zapísané v kalendári UNESCO, do ktorého ho zaradili v roku 1970 na 250. výročie narodenia.
Dvadsaťjeden súrodencov
Maxhell je planétka s priemerom 73 km pomenovaná po ňom a podľa jeho mena sa volá aj kráter na Mesiaci v časti Mare Nubium.
Pochádzal z baníckej rodiny, v ktorej sa preslávil aj jeden z jeho 21 súrodencov a to brat Jozef Karol Hell. Vymyslel vynález stroja na čerpanie podzemnej vody.
Otec Matej Kornel Hell bol strojmajster, konštruktér a staviteľ štiavnických tajchov.
Slávu získal vďaka závisti
Ako iní vynálezci, aj Maximilián Hell bojoval so závisťou kolegov. A tá ho, paradoxne, preslávila. Najprv pozoroval Venušu vo Viedni a to jej prechod popred slnečný disk v roku 1761.
Pokračoval na dánskom ostrove Vardö za severným polárnym kruhom v roku 1769, kam ho pozval dánsky kráľ Kristián VII.
Úkaz na celom svete sledovalo okolo 200 vedcov a to:
- v Manile na Filipínach
- v Bavorsku
- v Kalifornii
- v Pekingu
- na Tahiti
Aj Hellove pozorovania spochybnili, až kým sa neukázalo, že jeho výpočty boli správne.
Za to získal medzinárodné uznanie. Vypočítal vzdialenosť Slnka od Zeme a zistil, že Venuša nemá žiaden mesiac.
Študoval morský odliv, kvadratúru kruhu, polárnu žiaru a magnetické pole Zeme.
Skúmal geológiu oblastí Severného mora. Rovnako prírodné podmienky Nórska, Fínska, kde študoval aj hospodárske pomery. Ďalej ho zaujímali aj príčiny svetielkovania mora.
Jezuita sa stal astronómom
Mal mimoriadny talent na matematiku, veď 20-ročný už prednášal na viedenskej univerzite astronómiu, kde bol promovaný v roku 1752. Napísal viacero učebníc matematiky.
Vybudoval hvezdáreň v rumunskej Kluži, ďalšiu v Budíne a v Jágri, či vypracoval plán výstavby univerzitného observatória v Trnave. Od roku 1738, keď nastúpil v Trenčíne do noviciátu, bol členom rádu jezuitov.
Preložil banské právo z nemčiny do latinčiny a rakúska cisárovná Mária Terézia ho pozvala do Ríšskeho observatória vo Viedni, kde sa stal od roku 1755 jeho riaditeľom. Tu pôsobil až do svojej smrti.
Ročné výpočty dopredu
Už od roku 1757 vydával ročenky Ephemerides astronomicae, ktorých vydal celkovo 37. Vypracoval aj návrh na stavbu a zriadenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni.
Rok vopred v ročenkách uverejňoval pohyby a polohy Slnka, Mesiaca a ďalších planét. Boli to dôležité zdroje poznania pre námorníctvo a pre hvezdárne nielen v Rakúsku, ale na celom svete.
Uverejňoval v nich mapy Mesiaca, ktoré astronómovia používali aj v 20. storočí!
Stal sa svetovo uznávanou osobnosťou. Spolupracoval s Dánskou akadémiou vied v Kodani, s Kráľovskou spoločnosťou vied v Paríži, v Londýne, s Akadémiou vied v Štockholme, Trondheime, Göttingene, či s Inštitútom vied v Bologni, kde všade vydávali jeho diela.
Rad anglickej vlády
Za spoluprácu s anglickou vedeckou spoločnosťou Royal Societe dostal roku 1790 Rad anglickej vlády.
Vypracoval podľa Anonymovej kroniky historickú mapu Uhorska, pričom nikdy nezabúdal na rodné Slovensko, ktoré často navštevoval. Učil na jezuitských gymnáziách v Levoči aj v Banskej Bystrici.
Gameshow pre všetkých, ktorým to páli. Zvládnete rébusy, hlavolamy či logické hádanky, ktoré budú mať za úlohu vyriešiť súťažiaci priamo v štúdiu? Otestujte svoje vedomosti, zistite, či ste šikovní, kreatívni a či vám to myslí. Programom Fenomén21 vás bude sprevádzať Martin Nikodým. Od 6. septembra na Dvojke.
Foto: archív TASR, RTVS - Stanislav Háber
