„Aby polia na jeseň zarodili, treba ich dobre pohnojiť“, vraví moderátor Ján Škorňa.
Ceny priemyselných hnojív však stúpli do závratných výšok, čo na jar spôsobuje farmárom depresívnu náladu.
Hnojovnica to sú peniaze
Existuje však oveľa lacnejšia náhrada, ktorá má aj vysoko kvalitatívne účinky, na čo sa zamerala Farmárska revue na Dvojke.
Odborník z Rožňavy Peter Rék hovoril otvorene:
„Po aplikácii digestátu sa zvýši množstvo organickej hmoty v pôde, čo je veľmi dôležité pre rastliny a pre kvalitu pôdy.“
Pri pohľade na „hnojovnicu ako odpad zo živočíšnej výroby vidí dobrý farmár peniaze“.
RTVS online:
Hnojovnica prejde cez bioplynovú stanicu a vznikne digestát:
„Nechceme, aby sa dusík z hnojív dodaných pôde odparoval, lebo jeho obsah v pôde je dôležitý pre rast rastlín. Digestát ho má viac ako priemyselné hnojivo a pri správnom zapracovaní do pôdy, v pôde dlhšie ten dusík vydrží.“
Podľa Petra Réka dodávanie digestátu do pôdy má „menšie straty a účinok digestátu môžeme ešte zvýšiť dodaním baktérii“.
To je výborná správa, ak si uvedomíme, že priemyselné hnojivá vychádzajú dnes pri nákupe už viac ako trikrát drahšie:
„Pri týchto cenách priemyselné hnojivo navyše nahrádzame organickým hnojivom, čo nám ekonomicky pomáha a vyhovuje.“
A to zdôraznil aj Milan Balogh z agropodniku v Dubníku:
„Zmes výkalov a moču z hovädzieho dobytka sa v bioplynovej stanici mení na vedľajší produkt digestát. Priemyselné hnojivá sa vyšplhali do astronomických výšok, čo je podľa mňa už dlhodobý trend.“
Zhodnotí sa kuchynský odpad
Okrem dusíka digestát obsahuje aj fosfór, či draslík:
„Máme 650 kusov dobytka, odkiaľ prečerpávame hnojovnicu do bioplynky, kde sa po fermatácii zmení na digestát.“
Do bioplynovej stanice putuje aj silážna kukurica a najmä „kuchynský odpad po úprave s malým podielom maštaľného hnoja a senáže. Existencia hnojovnice zo živočíšnej výroby má pozitívny vplyv na fungovanie bioplynovej stanice, lebo inak by sme potrebovali o 30 až 40 percent viac silážnej kukurice.“
Viac o tom, akým je digestát z bioplynovej stanice pokladom pre farmárov, sa dozviete z archívu RTVS z relácie Farmárskej revue bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
