Zubor európsky má dĺžku 2,7 metra a výšku 1,9 metra, pričom býk váži aj jeden a pol tony, čo z neho robí
najväčšieho
európskeho cicavca.
Žiaľ, zapísaný je v červenej knihe ohrozených druhov a patrí na celom svete k prísne chráneným živočíchom.
Zubria zvernica v Topoľčiankach.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Preto, lebo bol na Slovensku vyhynutý , založili Lesy SR š. p. v roku 1958 chov v obore v Topoľčiankach a ako hovorí Martin Sýkora až po 37 rokoch došlo k pozitívnej zmene:
„V roku 1995 bol zubor vyradený z najprísnejšieho chráneného zoznamu živočíchov u nás.“
Najlepšie, ak tam prídete v dobe ich kŕmenia o 9 h doobeda alebo potom o 14 h poobede, pričom krmivo pre zubrov museli podľa Matúša Rajského nastavovať vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre:
„Nastavili sme kŕmne zmesi, kde sú presné živiny, ktoré zubor potrebuje.“
Dovtedy dochádzalo k
úhynu
malých zubríčiat, ktorý sa podarilo zastaviť.
Unikátnych päť plemien koní
Chov koní v Topoľčiankych má najstaršiu tradíciu v Európe od roku 1579 z čias panovníka Rudolfa II.
Len za posledných sto rokov odchovali v národnom žrebčíne v Topoľčiankach viac ako osem tisíc koní a v tamojšej historickej jazdiarni môžete vidieť tancovať kone štvorylku:
„Náš národný žrebčín ako jediný v Európe chová až päť plemien koní.“
Národný žrebčín v Topoľčiankach.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Preto je riaditeľ národného žrebčína Michal Horný na tento úspech právom hrdý:
„Kto k nám príde, uvidí uznávaných šampiónov v plemenách shagya-arab, arabský plnokrvník, lipicanský kôň, hucul, či slovenský teplokrvník a preto má Národný žrebčín veľmi dobré postavenie v rámci Európy.“
História s vôňou vína
Ak sa vyberiete po stopách československej histórie z čias prvej republiky z rokov 1918 až 1938 , nemôžete obísť renesančný kaštieľ v Topoľčiankach , kde mal svoje letné sídlo náš prvý prezident Tomáš G. Masaryk :
„Tomáš G. Masaryk chodil do Topoľčianok od roku 1923 do roku 1933.“
Bývalý učiteľ
Ondrej Valach
napísal o prezidentovi knihu
Masaryk na Požitaví
, kde sa zaoberá mapovaním tejto stále populárnej regionálnej histórie.
Dozviedieť sa môžte aj to, prečo sa muži nemajú podľa
povesti
pozerať do benátskeho zrkadla zaveseného v kaštieli.
Povesť o zrkadle v kaštieli v Topoľčiankach.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Topoľčiansky kaštieľ má však aj unikátny park s množstvom vzácnych drevín, ktorý využívajú mnohí návštevníci na cykloturistiku alebo na prechádzky.
Na výlet do Topoľčianok sa oplatí ísť aj milovníkom vína , keďže tamojšie pivnice patria k svetoznámym vďaka produkcii tých najznámejších značiek akými sú Veltlínske zelené, Tramín červený, Müller Thurgau, Svätovavrinecké, či Frankovka modrá, ale aj menej známych odrôd, ktorých obľuba momentálne vzrastá ako sú Sauvignon, či Rulandské šedé.
Viac o jednotlivých témach, ktoré tu spomíname,
nájdete
v archíve
RTVS
bez reklám a zadarmo a možno vás zaujmú natoľko, že sa do Topoľčianok vyberiete na výlet.
