Existujú však jednoduché triky , ktoré izbové rastliny určite zachránia:
„Vytvoria si lepšiu klímu, ak ich dáte spolu na jedno miesto, kde nebude na nich páliť cez deň cez okno slnko.“
Vlhkomilné rastliny môžu v lete dopadnúť zle aj za krátke dva dni víkendu, hovorí odborníčka Lenka Márföldy na Jednotke v relácii Postav dom, zasaď strom :
„Pritom našim rastlinkám vieme podať rýchlu prvú pomoc.“
Vo Veľkej Británii už v 19. storočí nastala móda pestovania papradí .
Odvtedy sa vie, že v uzavretom skle si rastliny vytvoria vlastný ekosystém :
„Je dobré, ak nami pestované kvety poznáme.“
Vtedy im aj vieme najlepšie pomôcť. Niekedy stačí, ak ich zakryjeme sklom, či aspoň plastovým vrecúškom:
„Prípadne postavíme kvetinu v črepníku do stredu podnosu vysypanom kamienkami zaliatymi vodou.“
Riešenie je plastová fľaša
Existujú špeciálne sklenené banky, ktoré prevrátené hore dnom s úzkym hrdlom zapichneme do črepníka a rastlina si postupne vodu vyčerpá:
„Ak takúto sklenenú pomôcku nemáme, postačí použiť malú plastovú fľašu od minerálky, do ktorej vrchnáka napicháme dierky a naplnenú ju naplnenú hore dnom zaboríme do substrátu v kvetináči.“
Rastlina si tak bude postupne vyťahovať z fľaše vodu a samozavlažovať sa tak:
„Nezabudnime však rastliny pred odchodom poriadne zaliať a samozavlažovacie nádoby zaboriť do kvetinového substrátu, kým je vlhký.“
Vyvýšené miesto pomôže
Existujú aj ďalšie riešenia , ak na dno hlbokej nádoby s vodou položíme dostatočne veľký kameň, ktorým pricvikneme dlhú nefarbenú prírodnú šnúru.
Oba jej konce zastrčíme do dvoch kvetináčov dva až tri centimetre okolo rastliny:
„Pritom nádobu položíme na vyvýšené miesto položené vyššie, než sú oba kvetináče.“
Jednoduché
triky
zachránia naše rastliny, aby sme ich nenašli po návrate z dovolenky ako
zoschnuté
, o čom sa môžete presvedčiť z archívu
RTVS
bez reklám a zadarmo.
