Hosťom relácie Ráno na eFeMku bol Jakub Drábik, autor knihy Fašizmus, slovenský historik a pedagóg.
K napísaniu knihy Fašizmus ho motivovalo predovšetkým nadužívanie slova fašista. Ako vysvetlil, za fašistu si mnohí zvykli označovať každého, s kým nesúhlasili alebo im bol nesympatický.
Toto slovo začalo v našich slovníkoch plniť funkciu akejsi univerzálnej nadávky. To platí aj v prípade politických diskusií. Aj politici majú neraz problém so správnosťou tohto významu.
„Tá diskusia sa nedrží úplne faktov, je častokrát vyhrotená a ľudia si nevedia zachovať chladnú hlavu,“ vysvetlil Drábik. Dodal, že ak označíme za fašistov všetkých, potom nie je fašistom nikto. A to je nebezpečné.
Fašisti nemajú riešenia
V posledných rokoch sa začalo stále viac používať aj slovné spojenie liberálny fašista. Pojem sa prvý raz objavil v USA v knihe autora J. Goldberga, ktorého kritizovala veľká časť odborníkov. Autor totiž vo svojej publikácii prekrútil známu teóriu fašizmu, ktorú navyše vytrhol z kontextu.
Napriek tomu sa pojem liberálny fašizmus dostal aj do našej spoločnosti. Že toto spojenie nedáva zmysel, potvrdil aj Drábik.
„Liberál nemôže byť fašista, v žiadnom prípade. V podstate sú to úplné opozitá. Liberalizmus je o slobode, o akceptovaní práv menšín... Naopak fašizmus sa národ snaží očistiť od nepriateľov, medzi ktorých patria aj menšiny.“
Čo sa pod pojmom fašizmus teda skrýva? „Pojem fašizmus definujeme takými dvoma slovami. Jedným je mýtus o znovuzrodení a druhým je ultranacionalizmus,“ popísal spôsob, vďaka ktorému vieme určiť hranicu medzi tým, kto je v skutočnosti fašista.
Drábik ďalej vysvetlil, že fašisti sú presvedčení, že ich národ je v absolútnom úpadku a hrozí mu pád. Za tento stav podľa nich môžu nepriatelia národa, ktorí spôsobili krízu.
Fašisti potom sami seba vidia a prezentujú ako spasiteľov, ktorí jediní dokážu priniesť obrodu národa. Fašisti však nemajú skutočné riešenia. Ich riešenia vždy skončia tým, že začnú vraždiť.
Fašizmus prichádza nenápadne
Fašisti sa neustále snažia prevziať moc. Veria, že žijú medzi dvoma kráľovstvami. Prvé bolo porazené, teraz musia pripraviť pôdu na príchod druhého.
Drábik upozorňuje na postupnú vnútornú premenu fašistických hnutí. Ich snaha dostať sa k moci je častokrát nenápadná a pôsobí demokraticky. Práve preto musíme byť pozorní a obozretní.
„To (nástup k moci, pozn. red.) sa má robiť demokratickými prostriedkami. To znemená, že sa obhajujú napríklad slobodou slova. A to, že sa snažia rozptýliť ten pojem fašizmus, je jednou z taktík. Aby sme nechápali, čo je fašizmus.“
Fašizmus neprichádza v hlučných skupinách s dlažobnými kockami. „Vždy vo fašistických hnutia boli aj pomerne intelektuálne schopní a rozumní ľudia, ktorí dokázali túto masu krikľúňov a násilníkov riadiť,“ popisuje historik.
Podobné taktiky používajú fašisti aj dnes. Demokratickými prostriedkami sa snažia ovládnuť kultúrnu sféru v spoločnosti.
Ich rétorika sa postupne dostáva aj do verejného diskurzu. Či už prostredníctvom dezinformačných médií, alebo sociálnych sietí.
„Je to nenápadná taktika, dostať toto do našich hláv. Že je normálne, že existujeme nejakí my a nejakí oni a že tí oni sú zlí a my sme tí dobrí. A takto sa dostáva fašizmus do našich hláv a keď to bude dostatočne silné, tak sa fašisti pokúsia dostať k moci a môže sa im to podariť,“ varuje Drábik.
Celý rozhovor s Jakubom Drábikom v Ráne na eFeMku si môžete vypočuť v online archíve RTVS.
