Prvou premiérou Slovenského komorného divadla (SKD) v Martine, bola hra Filip II. od belgického dramatika Emile Verhaerena.
Režisér, herec, divadelník Andrej Bagar
Premiéra historickej hry so silným protitotalitným odkazom vyvolala kritické postoje zo strany predstaviteľov vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945).
Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila 22. januára 1944 a teda SKD má 80 rokov.
Martinské SKD vzniklo v roku 1944, ale už v roku 1941 predstavitelia vtedajšieho Ústredia slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD) skonštatovali, že niektoré súbory dosiahli maximum ochotníckeho výkonu.
Týkalo sa to aj ochotníckej divadelnej scény v Martine, kde existovala silná ochotnícka tradícia reprezentovaná Slovenským spevokolom a bol tu aj vhodný priestor - Národný dom - pre profesionálnu divadelnú scénu.
Vedúca Centra divadelnej dokumentácie Divadelného ústavu v Bratislave Zuzana Nemcová, bohatú históriu martinského divadla komentovala slovami:
„Prvé reálne kroky vyšli zo strany ÚSOD a Matice slovenskej.“
„Cieľom bol vznik hospodársky a ideovo nezávislého divadla, ktoré by bolo výrazom najlepších tvorivých tradícií ochotníckeho divadla a súčasne vzorom pre dobové ochotnícke súbory.“
V roku 1943 sa začali aj pravidelné vysielania Slovenského rozhlasu z martinského štúdia, na ktorých okrem domácich redaktorov a hercov spolupracoval aj Andrej Bagar a Zuzana Nemcová dodala:
„Prítomnosť činorodého a organizačne zdatného divadelného profesionála Bagara, ale aj konkurencia v podobe príprav na založenie divadla v Prešove, urýchlili vznik Slovenského komorného divadla.“
Z ochotníkov profesionáli
Organizačne pri zrode SKD podľa Nemcovej stáli Ján Marták a Ivan Turzo. Prvým riaditeľom sa stal Marták a prvým režisérom Andrej Bagar.
Súbor profesionálneho divadla tvorili skúsení ochotnícki herci Naďa Pietrová Hejná, Eugen Medek, Rudolf Látka, Ctibor Filčík, študenti konzervatória z Bratislavy Karol Hynek Draga, Blanka Valášková a herec a režisér v jednej osobe Andrej Bagar.
V réžii Andreja Bagara SKD uviedlo Verhaerenovho Filipa II., inscenáciu, ktorou divadlo už pri svojej premiére 22. januára 1944 jasne manifestovalo svoj nesúhlasný postoj s politickým systémom vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945).
Túto hru uviedli aj herci berlínskeho Deutsches Theater v Bratislave v roku 1933, keď utiekli pred nástupom nacizmu v Nemecku.
Tieto historické súvislosti Zuzana Nemcová vysvetlila:
„S divadelnou hrou Filip II. mal Andrej Bagar osobnú skúsenosť ako herec vo Východočeskom divadle v Pardubiciach aj ako divák, keď ju do Bratislavy priviezli herci divadla Deutsches Theater na úteku pred Hitlerom a jeho režimom.“
„Bagara bezpochyby oslovila svojim antitotalitným posolstvom, ktoré sa v plnej miere premietlo aj do jeho režijnej a dramaturgickej koncepcie a dalo mu možnosť vyjadriť sa k aktuálnym problémom fašistického klerikálneho Slovenského štátu cez historickú tému.“
Matica slovenská proti fašizmu
Uvedenie hry podľa Nemcovej vyvolalo búrlivú reakciu najmä v provládnej a klerikálne orientovanej tlači.
Reakcia a tlak miestnych úradov boli také silné, že SKD muselo zrušiť plánované zájazdy a hru stiahnuť z repertoáru, čo bolo pre nové divadlo bez štátnej subvencie takmer likvidačné.
Nasledovali aj rôzne úradné a administratívne obštrukcie, ale Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠANO) napokon koncom mája 1944 pridelilo SKD divadelnú koncesiu.
Vedúca Centra divadelnej dokumentácie Divadelného ústavu v Bratislave Zuzana Nemcová to hodnotila slovami:
„Divadlo prežilo toto ťažké obdobie vďaka dotáciám od Matice slovenskej, tlačiarne Neografia a podporujúcim firmám najmä Baťu z Baťovian a Armatúrky Tauš z Myjavy.“
Nebyť veľkého zanietenia pre divadlo a obetavosti prvých profesionálnych martinských divadelníkov, ktorí v réžii Andreja Bagara rýchlo naštudovali Moliérove komédie, aby ako tak zahojili straty po zakázanom predstavení, ale Nemcová upozornila:
„Verejnosť však aj v týchto komédiách dokázala nájsť výsmech necností svojej doby.“
Počas svojej existencie prešlo SKD mnohými etapami. Na základe rozhodnutia Divadelnej a dramaturgickej rady zo dňa 29. augusta 1950, s platnosťou od 1. januára 1951, sa zmenil názov divadla na Divadlo Slovenského národného povstania, kedy v ňom účinkoval aj herec Ivan Letko.Tento názov však divadlo nieslo len niekoľko mesiacov. Už 6. októbra 1951, v rámci osláv Dňa československej ľudovej armády, sa uskutočnil slávnostný akt premenovania divadla na Armádne divadlo.
Od 1. augusta 1960 prešlo martinské divadlo opäť pod civilnú správu a vrátilo sa k názvu Divadlo Slovenského národného povstania. Tento názov pretrval 43 rokov.
K svojmu pôvodnému názvu Slovenské komorné divadlo, pod ktorým vzniklo roku 1944, sa divadlo vrátilo 1. septembra 2003.
25 50 75 90
