História - Dušan Ruppeldt

Dušan Ruppeldt

RUPPELDT, Dušan

spravodajca a komentátor

Dátum narodenia: 20.8.1926 Bratislava

Dátum úmrtia: 4.11.1993 Bratislava

Životopis

Pochádzal z poprednej intelektuálskej rodiny. Otec Miloš Ruppeldt patril po prvej svetovej vojne medzi organizátorov slovenského hudobného života a špeciálne hudobného vysielania bratislavského rozhlasu, od roku 1937 do prepustenia v roku 1939 bol aj riaditeľom bratislavského, resp. Slovenského rozhlasu.

Dušanov brat Miloš Ruppeldt ml. pôsobil po druhej svetovej vojne v diplomatických službách v Indii. Sestra Tatiana Ruppeldtová preložila rad anglojazyčných diel umeleckej literatúry. Vnučka Silvia Ruppeldtová patrí medzi známe súčasné novinárky.

Dušan Ruppeldt bol jedným z prvých absolventov bratislavskej právnickej fakulty po druhej svetovej vojne. Po skončení štúdií v roku 1950 sa stal pracovníkom spravodajstva Československého rozhlasu v Bratislave. Na príhovor vedúceho rozhlasového činiteľa Jozefa Vrabca, prešiel do služieb zahraničného vysielania Československého rozhlasu v Prahe.

Prvý stály rozhlasový zahraničný korešpondent

Odkazy - Ganga, tango a rozhlasový mikrofón Dušan Ruppeldt Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

V roku 1957 vycestoval s manželkou Vierou do Indie, stal sa rozhlasovým stálym korešpondentom so sídlom v Dillí. Uskutočnil rozhovory s premiérom Džaváharlálom Néhrúom a ďalšími predstaviteľmi indického verejného života a politiky.

Z mnohých oblastí rozľahlého indického subkontinentu dodával rozhlasové správy, komentáre a reportáže, no okrem toho informoval aj o dianí v Indonézii, Japonsku a hlavne o štátoch Indočíny. Sprostredkoval poslucháčom tamojšie postkoloniálne aktivity a každodenný život obyvateľstva, propagoval hospodársku angažovanosť československých podnikov zahraničného priemyslu a obchodu.

Z Prahy do Uruguaja

Po návrate do Prahy v roku 1961 pôsobil ďalej v redakcii zahraničného vysielania Československého rozhlasu.

V roku 1965 redakcia využila jeho znalosti angličtiny a španielčiny a zverila mu miesto korešpondenta pre Južnú Ameriku so sídlom v Montevideu. Navštívil - až na Argentínu a Bolíviu - všetky významné štáty subkontinentu. Zovšadiaľ hovoril a písal o miestnych pomeroch a o premenách, ktoré sa tam diali. Zvláštnu pozornosť venoval zápasom roľníckeho obyvateľstva o pôdu, ale aj miestnym kultúrnym aktivitám.

Zaujímalo ho tiež dianie doma, angažoval sa v prospech dubčekovskej politiky. V auguste 1968 vystúpil proti sovietskemu zásahu v Československu a na protest proti nemu v nasledujúcom roku opustil rozhlas.

Prácu v podniku zahraničného obchodu Slovart mu zakrátko znemožnili, tak isto ako aj publikačnú činnosť.

Zastával potom (so zreteľom na svoje možnosti a intelektuálny potenciál) len druhoradé miesto v Slovenskej národnej galérii.

Zbavený možností uplatňovať svoj duševný potenciál, v roku 1982 ťažko ochorel, čo mu neskôr znemožnilo zasahovať do verejného diania.

Foto: Archív V. Ruppeldtovej