Viera Bálinthová
BÁLINTHOVÁ, Viera
rozhlasová herečka
Dátum narodenia: 2. 10. 1910 Martin
Dátum úmrtia: 27. 2. 1999
Manžel BÁLINTH, Ján – rozhlasový redaktor, oblastný riaditeľ a programový riaditeľ (1910 – 1987), dcéra PETROVICKÁ, Elena – herečka (1941).
Životopis
Študovala na obchodnej škole v Bratislave (1924 – 1926) a rýchlopis v Olomouci (1926 – 1927).
Najprv pracovala ako korešpondentka Karpáthia-filmu v Bratislave, potom ako účtovníčka Tatra banky a hlásateľka Rádiojournalu v Košiciach (1929 – 1939).
Po Viedenskej arbitráži bola hlásateľka Slovenského rozhlasu v Bratislave (1939 – 1944), po skončení vojny už aj vedúca programovej redakcie časopisu Rozhlas v Čs. rozhlase (1945 – 1949).
V Čs. rozhlase pracovala v rôznych funkciách. Najprv ako režisérka umeleckých programov (1951 – 1975) a následne ako herečka a vedúca Rozhlasového hereckého súboru (1956 – 1975).
Od roku 1966 zároveň pôsobila ako pedagogička a v rokoch 1973 – 1975 aj vedúca Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Od 1975 na dôchodku, ale stále účinkovala v rozhlasových reláciách.
Herečka i hlásateľka
Pomoc
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Veľkú popularitu získala najmä vďaka rozhlasovému rodinnému seriálu Čo nového, Bielikovci?, v ktorom vytvorila postavu Ruženy (1974 – 1990).
Bola vynikajúcou interpretkou rozhlasových rozprávok, ktoré uvádzala obligátnou vetou: "Velikánsku knihu mám, pred sebou ju otváram..." Jej nazbudnuteľný prejav si môžete vypočuť aj v našom archíve.
Účinkovala v rozhlasových hrách a dramatizáciách: Hamik: Veľká púť (Dievča, 1933), dramatizácia románu K. J. Beneša Ukradnutý život (dvojúloha Martiny a Silvie, 1944), Jozef Gregor Tajovský: Ženský zákon (Zuza, 1946).
V prvých rokoch televízneho vysielania bola aj hlásateľkou. Účinkovala aj v niektorých slovenských filmoch: Nylonový mesiac (1965), Srdce na lane (1973),
Ako ochotnícka herečka spolupracovala so súbormi v Martine, Košiciach a v Bratislave.
Preložila hry ruských autorov P. A. Pogodina, N. F. Krotkova, F. G. Pavlenka. Nositeľka titulu zaslúžilá umelkyňa (1958).
Foto: TASR
Fotogaléria
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
