Emil Bohdan Štefan
Emil Bohdan Štefan
riaditeľ, prekladateľ a spisovateľ
Dátum narodenia: 20. augusta 1920 v Lipovci
Dátum úmrtia: 6. novembra 2000 v Mníchove
Životopis
Stal sa prvým riaditeľom novoustanovenej inštitúcie rozširujúcej existujúce povojnové médiá, ktorými boli dovtedy dobová tlač, ČSTK a Československý rozhlas.
Ako absolvent Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe začal pracovnú kariéru v Československom rozhlase v Prahe, odkiaľ prešiel do rozhlasu v Prešove.
Počas vojnových rokoch 1939 až 1945 pôsobil v bratislavskom rozhlase . Po roku 1945 pracoval v Spravodajskej agentúre Slovenska v Bratislave a v Československej tlačovej kancelárii v Prahe.
Vyskúšal si aj prácu zahraničného korešpondenta v Moskve a do roku 1951 pôsobil tiež ako tlačový atašé. Začiatkom zložitých 50. rokov v ČSR, poznačených politickými procesmi, pracoval na ministerstve zahraničných vecí.
Do literatúry vstúpil dokumentárnou historickou publikáciou Od Horthyho k Szálasimu (1947). Je autorom politických románov Čierňava (1955), Bezvetrie (1961) a ďalších.
Do kresla riaditeľa Československej televízie – Štúdio Bratislava , v ktorom pôsobil od 25. júna 1956 do 31. októbra 1959, sa dostal na odporučenie Zväzu spisovateľov Slovenska. Bol to prejav dôležitosti a vážnosti, ktorú vedenie štátu prikladalo modernému a perspektívnemu elektronickému médiu.
Prvý priamy prenos z PKO
Bola to éra začiatku vysielania iba so živými televíznymi prenosmi z kultúrnych podujatí, folklórnych slávností a divadla. Prvými televíznymi profesiami boli: technici, kameramani, zvukári, osvetľovači a televízna hlásateľka.
Televízia sídlila priamo vo vysielacej veži na Kamzíku , kde bola aj prvá hlásateľňa. Onedlho z nej vytvorili miniatúrne televízne štúdio s rozmermi 6x10 metrov s dvoma kamerami a snímačom.
Prvý priamy televízny prenos s titulkom „Pokusné televízne vysielanie štúdia Bratislava“ s pozadím Bratislavského hradu sa uskutočnil 3. novembra 1956 o 19. hodine z priestorov PKO.
Slávnostný program k 30. výročiu Slovenského rozhlasu s vystúpením súboru SĽUK snímali tri prenosové kamery a vysielali ho spoločne rozhlas i televízia. Štúdio Bratislava Československej televízie vysielalo prvé mesiace najskôr iba 2x do týždňa (streda, sobota), od marca 1957 pribudla už aj nedeľa.
Bratislavské pondelky s inscenáciami
Prvá televízna inscenácia, ktorú v roku 1957 videli diváci na Slovensku na obrazovke, bola hra „Dovidenia Luciene!“ . Vysielala sa iba jeden jediný raz – naživo. V réžii Jána Roháča v nej účinkovali herci Mária Kráľovičová s Elom Romančíkom.
Od novembra 1957 bolo televízne vysielanie nepravidelné, no už denné (okrem pondelka). Pravidelné, každodenné vysielanie sa spustilo od januára 1959, keď sa začala písať aj história legendárnych bratislavských pondelkov s vysielaním televíznych inscenácií.
Za štart „bratislavských pondelkov“ sa považuje dátum 29. december 1958 odvysielaním inscenácie „Život Galilea“ od B. Brechta.
Odporúčame
Prečo pyramída?
Retro noviny
