HISTÓRIA RTVS

Jaroslav Hlinický

Jaroslav Hlinický

HLINICKÝ, Jaroslav

riaditeľ

Dátum narodenia: 27. apríla 1931 v Šuranoch

Dátum úmrtia: 24. júna 2019 v Bratislave

Životopis

Bol politický činovník Československého zväzu mládeže a organizačný pracovník rezortu kultúry.

Pochádzal zo železničiarskej rodiny. Študoval na Obchodnej akadémii a na Fakulte riadenia Vysokej školy ekonomickej.


Riaditeľ s manažérskymi skúsenosťami

Ústredným riaditeľom Československej televízie na Slovensku (ČST) bol v období od 15. februára 1984 do 10. januára 1990.

Na svojom novom pôsobisku uplatnil svoje predchádzajúce skúsenosti riadiaceho pracovníka viacerých vydavateľstiev, prvého námestníka Ústredného riaditeľa ČST na Slovensku (1973 až 1980) ale najmä z výkonu funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej filmovej tvorby Koliba v rokoch 1980 až 1984.

Predovšetkým z výkonu funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej filmovej tvorby Koliba v rokoch 1980 až 1984. Počas ambiciózneho riaditeľovania Hlinického s manažérskymi prvkami pracovalo v Slovenskej televízii až 4000 zamestnancov.

Bola to plnohodnotná, dobre financovaná, fungujúca televízia. Prioritou bolo rozvíjajúce sa spravodajstvo a aktuálna publicistika i dokumentárna tvorba poplatná vtedajšiemu režimu.

Personálne, priestorovo i technicky sa však stabilizovali regionálne štúdiá v Košiciach i v Banskej Bystrici, zaplnili sa dopisovateľské punkty po celom území Slovenska.

Ústredný riaditeľ dokázal v čase reálneho socializmu rozšíriť pôvodnú tvorbu, nákladne modernizovať technické pracoviská, rozbehnúť veľké, aj zahraničné, koprodukčné projekty ocenené na medzinárodných festivaloch.


Umožnil tvorbu zakázaným umelcom

K najvýraznejším patrili animovaný detský seriál Včielka Maja, trojdielna historická rodinná sága Tisícročná včela, seriál Vojna volov a ďalšie. Umožnil pôsobiť a tvoriť dovtedy zakázaným autorom i umelcom, ako boli napríklad Milan Lasica s Júliusom Satinským, režisér Juraj Jakubisko, astronóm Jiří Grygar , publicista Vladimír Železný a ďalší.

Jaroslav Hlinický si u zamestnancov získal povesť „najlepšieho riaditeľa“. V prelomovom období politických zmien v novembri 1989 zohral veľmi dôležitú úlohu ústretovým riešením požiadaviek Verejnosti proti násiliu a hľadaním vyváženého kompromisu v snahe nedať orgánom štátu a KSS zámienku pre radikálne riešenia.

Preto zotrval vo funkcii až do polovice januára 1990 napriek tomu, že iným riaditeľom – Slovenského rozhlasu i Československej tlačovej kancelárie na Slovensku – bola vyslovená nedôvera už v novembri 1989.