Archív - zvoľte dátum

Rozhlasové hry - Archív extra

Rozhlasová hra – najreprezentatívnejší žáner rozhlasovej umeleckej tvorby.

Rozhlasové hry: Archív EXTRA

Tuberáci

Utorok 21.08.2018,
Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“. V poviedke Tuberáci sa Boleslav Bratislavský síce nepriamo, ale o to intenzívnejšie zaoberá práve témou I.svetovej vojny a najmä jej dopadom na bežného človeka, vojaka, priameho účastníka. I táto, i ďalšie poviedky, ktoré reflektujú jeho osobnú skúsenosť z vojny sú poznačené extrémne negatívnymi zážitkami, deštrukciou človeka, spoločnosti, nádychom bez výdychu. Bratislavský je autorom dojmu, obrazu. Sleduje detaily, snaží sa ich popisovať a hľadať ich spojitosť s človekom a situáciou. Detail sa tak stáva nie len autorským a prozaickým gestom, ale plnohodnotne odráža vnútorný svet a prežívanie jeho postáv. Aj preto je hlavná postava poviedky človekom osamelým, hoci vystupuje pred spoločnosťou, človekom poznačeným smrťou, zomierajúcim, ale ešte stále žijúcim. Adaptácia Mira Dacha necháva priestor aj samotnému autorovi, ktorý v poviedke vystupuje ako pozorovateľ, ako ten, čo zapisuje a snaží sa (takisto smrťou poznačený) hľadať nový zmysel svojho života, mimo spomienky na vojnu, odtrhnúť sa od nej, možno práve cez tvorbu, cez „vypísanie“ sa z tohto fatálneho pocitu. Ťažko v tom hľadať optimizmus, hoci zbaviť sa nádeje by azda bolo predčasné. Nerobí tak ani Boleslav Bratislavský, ani Miro Dacho a nesmeruje k tomu ani režijný koncept Kamila Žišku. Pátranie po nádeji je totiž podstatnou aktivitou i v momente, keď človek už žiadnu cestu nevidí. Obsadenie: Matúš Kvietik, Dušan Kaprálik, Michal Jánoš, Juraj Predmerský a Laco Kerata Réžia – Kamil Žiška, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Milan Greguš Hudobná dramaturgia – Ľudmila Hodulíková, produkcia – Ľudmila Sabová a Alena Rumanovská.