Ladislav Nádaši Jégé sa v slovenskej literatúre nachádza trochu mimo hlavného ideového prúdu svojich súčasníkov. Hoci ho zaraďujeme k realistom, jeho postoj k „národne uvedomelému písaniu“ bol skôr vlažný a väčšina jeho diel vyšla až v prvorepublikovom období. Aj poviedka Dáma v hoteli Bellevue, ktorej rovnomennú rozhlasovú dramatizáciu ponúka autorka Zuzana Ferenczová, bola po prvý krát publikovaná v roku 1925. I keď je dej poviedky situovaný do švajčiarskeho mesta Luzern, na konci 19.storočia, odráža skôr atmosféru a eufóriu z víťazstva a slobody v novovzniknutom štáte. Hlavný hrdina je sebavedomý a samoľúby Slovák, sveták, ktorý sa v mnoho-národnej európskej spoločnosti švajčiarskeho letoviska cíti ako ryba vo vode, keď plynule prechádza z jedného cudzieho jazyka do druhého. Hoci Jégé svojho hrdinu ironizuje, môžeme v ňom vidieť jeho mladícke alter ego - veľmi dobre situovaného mestského človeka, ktorý ovládal sedem jazykov a sám seba vnímal skôr v širšom, než národnom kontexte. V sparnom lete, kedy dámy odhaľujú svoje dekolty viac než zvyčajne, mučí tohto hrdinu predstava, že by sa mal iba pozerať. Preto roztočí komediálny kolotoč, podfarbený tónmi rozmarných dobových operetiek. Ale nebol by to Jégé, aby nakoniec, svojmu po „zakázaných dobrodružstvách“ bažiacemu hrdinovi neudelil lekciu.