Koronavírus: Prečo máme tendenciu veriť dezinformáciám?

Články

Koronavírus: Prečo máme tendenciu veriť dezinformáciám?

25. 03. 2020 10:29

Ochorenie Covid-19 sa šíri rovnako rýchlo ako hoaxy. Stretávame sa s nimi predovšetkým na internete a sociálnych sieťach. „Hoax je výmysel, nepravdivá informácia," hovorí Ondrej Kubík, kriminálny psychológ, právnik a bezpečnostný analytik.

Hoaxy sa zvyknú šíriť nekontrolovateľne. Stačí, že si neoverujeme informácie a potom sa na sociálnych sieťach s priateľmi delíme o články, fotografie či meme obrázky, ktoré sa nezakladajú na pravde. Ako však dodáva odborník, niektoré hoaxy sa môžu šíriť naopak kontrolovane a zámerne. Cieľom je vzbudiť paniku a vystrašiť obyvateľov krajiny.

Kubík v súčasnej situácii šírenia sa koronavírusu odporúča, aby ľudia počúvali predovšetkým odporúčania lekárov. Dezinformácie, ku ktorým sa dostávame na webe, nie sú založené na pravde a sú najmä neoverené a nepotvrdené.

Disciplína a zdravý rozum liečia

Pred niekoľkými dňami kolovala internetom informácia, že vojsko plánuje uzavretie Bratislavy a obmedzí voľný pohyb obyvateľov. Hoaxy sa k mnohým Slovákom dostali aj vo forme videa či audionahrávky, v ktorej ženský hlas vystríhal pred užívaním liekov proti bolesti.

V Dámskom klube sme sa pýtali, kto je za medicínskymi nepravdami. Ako naznačuje Kubík, môže to prameniť v hypochondrii obyvateľov. „Ľudia sa príliš pozorujú, hľadajú príznaky ochorenia tam, kde to nie je vhodné," hovorí skúsený odborník. Nepridáva nám ani karanténa, v ktorej sme. Nekomunikujeme s okolitým svetom, v spojení sme iba cez sociálne siete.

Najdôležitejšie je, aby sme sa chránili najlepšie, ako vieme, dodržiavali prísnu hygienu a všetky stretnutia s kolegami, priateľmi, ale aj rodinou odložili na neskôr. Pamätajme, že nie každé zakašľanie automaticky znamená, že sme sa nakazili koronavírusom.


Živé vysielanie
??:??

Televízia