Portrét

Vhodné pre všetkých Skryté titulky

Filmová esej o tvorbe akademického maliara Milana Laluhu.

Milan Laluha sa narodil 11. nov.1930 v Tekovských Lužanoch. Duchovným rodiskom jeho tvorby sa stala stredoslovenská dedina - krajina jeho detstva - Dolná Mičiná, Preto sú pre jeho maľbu charakteristické motívy krajiny, stromov, zátiší, dreveníc, tetiek ako sa zhovárajú, alebo idú s hrabľami do polí, chlapov pri práci, alebo sediacich s červenými nosmi pri poháriku, teda postavy v pohybe a v rozličných variáciách. Jeho záujmu neušli ani ženské akty, autoportréty umelca a obľúbené zátišia s fľašami. V jeho tvorbe sa prelínajú tradície i modernosť vo výtvarnom umení. Milan Laluha patrí do umelecky silnej Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá na začiatku druhej polovice 20. st. programovo nadviazala na našu povojnovú avantgardu Našiel si svoj charakteristický výtvarný vzorec tzv. laluhovskú formulu obrazu. Obraz sa stavia z kubusov, veľkých hranatých a zaoblených foriem. Potom tvary oživuje žiarivou farbou - k červenej a žltej pridáva zelenú a modrú farbu. Dopĺňa ho aj kontrastom čiernej a bielej. "Kreslenie ma ohromne držalo už ako malého chlapca," rád vravieva umelec. "Keď som mal ceruzku a papier, mohli ma nechať aj tri dni samého, vedeli, že ma nájdu čarbať. Farebné ceruzky, pastelky, to ma nepustilo ani v meštianke, ani v učiteľáku v Lučenci". Počas stredoškolských štúdií do jeho mladého tvorivého snaženia významne prenikol imaginárny svet bábkového divadla, pre ktoré maľoval kulisy. Po maturite Milan Laluha študoval v rokoch 1950-1955 na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave u profesorov Ľudovíta Fullu, Ernesta Zmetáka a Dezidera Millyho. Po štúdiách sa vrátil do Mičinej, potom tvoril v Martine a nakoniec sa natrvalo usadil v Bratislave. Ale jeho verná a večne podnetná Mičiná sa sťahovala s ním. Usadila sa v jeho ateliéri a zotrvávala pri ňom v dobrých aj ťažších časoch. Zúčastnil sa prvej výstavy Skupiny Mikuláša Galandu v Žiline v roku 1957. Po roku 1968, keď sa politická moc snažila Galandovcov umlčať, patril medzi tých, ktorí sa utiahli do svojho vlastného sveta a vytrvalou tvorbou dávali nehlučne na známosť, že sa nepoddali. V roku 1962 sa Milan Laluha po prvý raz predstavil samostatne výstavou kresieb v Bratislave. Odvtedy sa zúčastnil na desiatkach výstav doma i v zahraničí. V roku 1966 získal Laluha Cenu Osvalda Licciniho na XXXVIII. Bienále v Benátkach.