Osamelí bežci

Nevhodné do 12 rokov HD
Dlhometrážny dokumentárny film
„Prichádzame z čistých krajín detstva a kladieme si otázky." Tak začína umelecký manifest, uverejnený v roku 1964 v časopise Mladá tvorba básnickou skupinou Osamelí bežci, ktorú tvorili tri popredné osobnosti slovenskej modernej poézie i prózy – Ivan Laučík, Peter Repka a Ivan Štrpka. Skupina vznikla v roku 1963 pokusom publikovať v časopise Mladá tvorba svoj manifest. Uverejnili v ňom napokon manifesty dva – prvý pod názvom Návrat anjelov spolu so svojimi básňami v čísle 1/1964 a druhý v čísle 5/1964 pod názvom Prednosti trojnohých slávikov. Ich manifesty boli na tú dobu veľmi provokatívne, nakoľko odmietali oficiálne hodnoty. Vojnu a komunizmus považovali za abstraktné pojmy pre svoju generáciu, ale taktiež odmietali tvorbu niektorých etablovaných autorov (napr. Andreja Plávku). Odmietali tiež zasahovanie ideológie do literárnej tvorby a protestovali proti vtedajšiemu spoločenskému systému. Všetci traja autori debutovali v rokoch 1968 – 1969 a svojou originálnou tvorbou sa odlišovali nielen od súdobej slovenskej lyriky, ale dokázali sa odlíšiť i jeden od druhého. Rozvíjali vlastnú básnickú viacvýznamovosť a básne pre nich znamenali možnosť neobmedzeného sebavyjadrenia. Aj pohybu a slobody. Celovečerný dokumentárny film Martina Repku, režiséra a syna jedného z Osamelých bežcov, Petra Repku, prináša hravý a imaginatívny príbeh o ceste, umeleckej energii a sile priateľstva medzi Ivanom, Petrom a Ivanom. Peter na začiatku tejto road movie odchádza z Offenbachu nad Mohanom, svojho súčasného bydliska, aby sa vypravil za Ivanom do Bratislavy a následne aby sa spoločne vypravili do Liptovského Mikuláša za ďalším Ivanom - chcú totiž, aby sa uskutočnilo stretnutie Osamelých bežcov. Počas svojej cesty stretávajú postavy a figúry, ktoré sa výrazným spôsobom podieľali na ich tvorbe, vydavateľskej a inej umeleckej činnosti, ako napríklad vydavatelia Oleg Pastier, Peter Milčák a Koloman Kertész Bagala, výtvarník Miroslav Cipár alebo básnik a šéfredaktor Mladej tvorby Ján Buzássy. „Pocit osamelosti bežca, ktorý svoj pohyb koná na neznámej ceste, vzdialený od štartu a cieľa, ktorý nepozná, beží, teda je (cogito, ergo sum), do behu vkladá všetky svoje ušľachtilé sily a vôľu, by dosiahol svoj cieľ – zmysel pohybu. Angažujeme sa za návrat anjelov.”