Druhá časť dokumentárneho seriálu Storočie pred kamerou je venovaná dvadsiatym rokom, obdobiu, keď má vývin kinematografie za sebou štvrtinu storočia a film nedočkavo vstupuje do svojho dospelého veku. Programy a manifesty filmového umenia sa rodia vo všetkých vyspelých kinematografiách, no najradikálnejšiu podobu dostanú v krajine, ktorá o sebe vyhlasuje, že vstupuje do novej historickej epochy. Denis Arkadievič Kaufman, známy ako Dziga Vertov svoju tvorivú metódu nazve "Filmovým okom" a rovnaký názov má aj film, ktorý má byť živým manifestom novej kinematografie. Vertov tu chce spolu so svojou skupinou "kinookov" prakticky vyskúšať a demonštrovať možnosti filmového oka, "utvoriť film bez hercov, režisérov, ateliéru, dekorácií a kostýmov." Má blízko k myšlienkam mladých futuristov, na čele ktorých stojí Majakovskij. Princípy jeho tvorby, montáž, záznam autentického života a ostatné postupy, ktoré v jeho časoch pôsobia na súčasníkov ako výlučné, prešli už dávno do krvného obehu dokumentárneho filmu i celej kinematografie.