Osobne a neosobne

Nevhodné do 12 rokov Skryté titulky Európska tvorba
Návraty k atmosfére legendárneho bratislavského V-klubu z konca 60-tych rokov 20.storočia.
Vtedajší redaktor a moderátor Juraj Hora spomína na čas, kedy prekročením hraničného kameňa tesne za Bratislavou ste sa stávali - v prípade odchodu bez návratu - emigrantom, vysťahovalcom, zradcom republiky. V roku 1992, 3 roky po Nežnej revolúcii sa v Bratislave v bývalom V-klube stretli tí, ktorí v 60.rokoch nelegálne opustili Československo , ale najmä tí, ktorých miestom stretávania v ich mladosti bol vysokoškolský klub. Medzi inými to boli: Ján Kmeť, narodený v Bratislave, žije vo Švédsku Igor Janec, žije vo Vermonte, USA Eva a Ľubor Lamošovci, žijú vo Švajčiarsku Felix Horváth, žije v Mníchove Ján Školek , pochádza z Bytče, žije v Štokholme Vlasta Muhlberger, žije neďaleko Mníchova Felix Kutlík, žije v New Yorku Jozef Krajčovič, Miami Beatch, Florida V roku 1965 vzniklo v Bratislave niekoľko klubov mladých/napr. Astória, Lumumba/, ale najmä - z aktivity vtedajšieho Československého zväzu mládeže aj V-klub. Zo začiatku bol plánovaný ako študovňa, miesto, kde sa hrávali šachové turnaje a kde sa mali mladí ľudia porozprávať. V uvoľnenej politickej atmosfére 2.polovice 60.rokov sa klub vyprofiloval ako miesto stretávania mladých vysokoškolákov, ako miesto, kde sa hrávala moderná beatová hudba / skupina The Beatmen, Buttons , spomína Dodo Šuhajda/, mestom, ktoré navštívil aj básnik Allan Ginsberg, príslušník americkej generácie beatnikov. Koná sa Bratislavská lýra, na ktorú prichádzajú aj speváci zo Západu. Ľudia konečne cestujú za Železnú oponu, a tak 21.augusta, keď prichádzajú do Československa spojenecké vojská, v zahraničí sa nachádzalo 200 000 československých občanov. Medzi nimi boli aj účastníci uvedeného stretnutia starých členov V-klubu. Spomínajú, prečo a ako odchádzali, prečo zostali a prečo niektorí nezostali.