Pečie celé Slovensko 2. séria
Pečie celé Slovensko 2. séria

Senior klub

Vhodné pre všetkých Skryté titulky
O radostiach a starostiach ľudí zrelého veku.
V treťom vydaní cyklu predstavujeme seniora, ktorý už v penzijnom veku, takpovediac na staré kolená začal napĺňať možno svoj celoživotný sen – písať, stať sa spisovateľom. A podarilo sa mu to. Protagonistom nášho príbehu je Ing. Marián Krčík. Dnes 75-ročný bývalý baník a zaznamenal po odchode do dôchodku doslova raketový štart – za 8 rokov napísal 8 kníh. Literárne tvoriť začal až po odchode do dôchodku. Debutoval dvojicou kníh Fáračky a smoking a Smoking a fáračky, v ktorých fascinujúco opísal skutočné príbehy z baníckeho prostredia. V knihe Testament grófa Pálfyho priblížil čudácku a dodnes tajuplnú postavu posledného feudálneho majiteľa Bojnického panstva, zberateľa, znalca umenia a staviteľa Bojnického zámku. Dielo Antrax venoval manželke, veterinárnej lekárke, ktorá zistením antraxu u dobytka zabránila šíreniu nákazy a možno aj smrti viacerých ľudí. Napísal aj knihy o nedávnych tragických banských haváriách. Marián Krčík je ako senior tiež výnimočná osobnosť. Krčík skôr ako prax s literatúrou, využíva svoje životné skúsenosti. Tie sú však veľmi bohaté a pestré. Keďže pochádza z Bojníc – narodil sa 100 od zámku – ako obyvateľ Hornej Nitry – banské remeslo ho nemohlo obísť. Ako banský inžinier pracoval v baniach, ale čo je podstatné, v podzemí nikdy nebola núdza o dramatické situácie. Aj keď nebol priamo ich bezprostredným účastníkom, bol neďaleko, alebo bol pri ich objasňovaní. Svedčia o tom knihy ako Prieval, Výbuch, Antrax.... Podzemie striedal s lietaním – na letisku v Prievidzi je ako doma. Aby o krajine vedel viac, Zďaleka by nestačil len pohľad zdola. Potreboval sa na všetko pozrieť aj zhora. Voľné chvíle a prázdniny trávil ako sprievodca po legendárnom zámku. Krčík má v živote našťastie jedno životné krédo – skúsenosti, ktoré získal a nadobudol – treba odovzdávať ďalej. Sám vraví, že keby svoje poznatky neodovzdával ďalej, nepodeli sa s nimi nebol by to hodnotný život, skôr by povedal, že premrhaný. Tak sa dal na písanie. A určite má toho čo povedať – svedčia o tom aj jeho knihy. Tie nie sú o pocitoch, ale naozaj o skúsenostiach. Tak sa chtiac–nechtiac dal na literatúru faktu. Skutočnosť, že sa týmto smerom vybral ocenil aj Laco Ťažký, ktorý si nevie vynachváliť, že práve on zamenil „banícku klopačku“ za „zlaté pero“.