Portréty

Vhodné pre všetkých Skryté titulky Európska tvorba
Dokumentárny film o diele a osobnosti maliara Mikuláša Galandu.
Dokumentárny film o diele a osobnosti Mikuláša Galandu. Mikuláš Galanda - maliar, lyrický maliar ženskej krásy * 04.05.1895 Malá Vieska pri Turčianskych Tepliciach † 05.06.1938 Bratislava Motto: “Hľadám a nachádzam vôňu Slovenska. Je to ťažká úloha.” Mikuláš Galanda patrí k najvýznamnejším predstaviteľom medzivojnovej avantgardy. Narodil sa v období Rakúsko-Uhorska, po maturite na maďarskom gymnáziu začal študovať na budapeštianskej umeleckej Akadémii, z ktorej po dvoch rokoch odišiel do Prahy. Na Galandovu ranú tvorbu malo veľký vplyv Munchove dielo, už v čase štúdií na VŠVU v Budapešti ilustroval časopis Hárman secesne symbolickými kresbami, neskôr prešiel k priamym inšpiráciám E. Munchom v expresívnom vyjadrení existenciálnej úzkosti človeka (Žena v troch podobách). Počas štúdií v Prahe vytváral grafické listy pre časopis DAV so sociálne kritickou tematikou a grafický cyklus Láska v meste. Mestské motívy charakteristické pre bežný život veľkomesta svárňoval na výtvarne a formálne vysokej úrovni, pričom využíval kontrast plôch a štylizáciu tvaru a línie. Rok 1927 možno označiť za jedno z najplodnejších období v jeho začiatočnej tvorbe, v ktorej prevládal motív robotníkov, prostých ľudí z ulice, chudobnej mestskej rodiny a predovšetkým námet ženy - matky. Pod vplyvom maľby Tvrdošijných (Čapek, Kremlička, Zrzavý) prešiel Mikuláš Galanda k neokubistickej štylizácii, plynulej oblej línii a modelácii tvarov. Okolo roku 1930 nasleduje surealizujúca epizóda. V tridsiatych rokoch pokračoval v rozvíjaní kubizujúcej syntézy. Lyrizujúca línia vyvrcholila ružovým obdobím s témou materstva, aktami a zobrazením ženy pri toalete. Jeho monochrómne ladenie obrazu zdôrazňovalo objemové pôsobenie figúr zaoblených obrysov. Časovo súbežné diela naopak využívali hranatú líniu (Zbojníci, Drevorubači). Maliar sa venoval aj sociálnemu žánru, hľadal výstižnú tvarovú skratku pre vyjadrenie témy (Pijan, Chudobná rodina). Spolu s Ľ. Fullom vydali v rokoch 1930 - 1932 Súkromné listy tzv. manifest slovenského moderného umenia, ktorý zhŕňal zásady moderny a prezentoval vlastné umelecké zámery oboch autorov. M. Galanda sa vo svojej tvorbe vyhýbal romantizujúcemu sentimentu slovenskej témy, lebo "folklór nie je pravé vyjadrenie slovenského umenia". Hľadal moderný výraz slovenského umenia, ktorý vyplýval z povahy a vnútornej stavby slovenského charakteru. Slovenské prostredie charakterizoval ako "melancholické, spevné a trochu hranaté" - ako jeho maľba.