Profily

Nevhodné do 7 rokov Skryté titulky Európska tvorba
Dokument o živote a tvorbe slovenského maliara Jozefa Hanulu.
Kameramanovi krátkeho filmu Mikulášovi Ricottimu (1929 - 1998) nebolo súdené dožiť sa tohoročnej 75 - ky, ostali však za nim filmy nielen v Krátkom filme ale aj v archíve STV. Na jednom z nich sa podieľal aj ako režisér. Rekonštruktívny portrét slovenského maliara Jozefa Hanulu s výraznými sakrálnymi inklináciami /1970/ svojím koncipovaním svedčí o Ricottiho trúfalosti nerobiť iba snímky poplatné vtedajšiemu režimu. Možno aj preto sa nedostával k vrcholovej, či angažovanej práci, jeho domovom bol hlavne les a zvieratá, príroda, ktorú miloval a kde nachádzal duševný pokoj a istotu. Ako kameramana ho zaujímal život rastlín a pre detailné vykreslenie ich životných fáz nachádzal originálne technické riešenia. Má za sebou desiatky dokumentárnych filmov bohaté svojim obrazovým výrazom. Jozef Hanula (6.4.1863, Sliače - 22.8.1944,Spišská Nová Ves) bol slovenský akademický maliar. Ako desaťročný sa dostal prvýkrát do školy, ale len na dva roky. V tom čase bol už známy vo svojom okolí ako maliar. Maľoval na objednávky portréty podľa fotografií, kulisy pre divadlá, madony. Od roku 1891 sa zapísal do súkromnej maliarskej školy profesora Hollósyho v mníchove a neskôr na akadémiu k profesorovi F. von Defreggerovi. Roku 1896 sa vracia na Slovensko. Pretože nemal vhodné podmienky pre samostatnú umeleckú činnosť, prijímal ponuky na reštaurátorské práce a výmaľby interiérov kostolov (napr. Spišská kapitula, Lipt. Michal, Sliače, Lipt. Teplá, Ružomberok, Lúčky). V tom čase boli jeho výtvarnými objektmi prostí slovenskí ľudia zamestnaní prácou na poli, výrobou čipiek a pod. Je autorom svojich pamätí Spomienky slovenského maliara (MS 1940). scenár: Pavol Čalovka kamera a réžia: Mikuláš Ricotti účinkujú: Jozef Hanula produkcia: Slovenská republika, 1970, 25 min.
Tématicky išlo o dve časti portrétu, z ktorých prvá sa venuje spomienkam na prežité roky a na blízkych ľudí, druhá je orientovaná na prozaickú a scenáristickú majstrovu tvorbu. Obe sú doplnené ukážkami z realizovaných filmov, ako aj rozhovormi s literátmi a filmovými tvorcami. Zaujímavé je stretnutie s bývalým vysokým dôstojníkom Skalickým, ktorý slúžil ako inšpirácia k hlavnej postave románu Amenmária. , Tématicky išlo o dve časti portrétu, z ktorých prvá sa venuje spomienkam na prežité roky a na blízkych ľudí, druhá je orientovaná na prozaickú a scenáristickú majstrovu tvorbu. Obe sú doplnené ukážkami z realizovaných filmov, ako aj rozhovormi s literátmi a filmovými tvorcami. Zaujímavé je stretnutie s bývalým vysokým dôstojníkom Skalickým, ktorý slúžil ako inšpirácia k hlavnej postave románu Amenmária.