MS v hokeji 2022
MS v hokeji 2022

Reláciu najbližšie vysielame

Profily

Vhodné pre všetkých Skryté titulky
Dokumentárny film o živote a tvorbe maliara Mikuláša Galandu.
V archívoch STV sa nachádza rad portrétov popredných výtvarníkov. Nie vždy sa podarí umelca zachytiť v okamihu života, o to inšpiratívnejšia býva práca na rekonštrukciách ich umeleckých krokov. O maliarovi európskeho významu nie je veľa filmov, o to je aj táto snímka cennejšia. Mikuláš Galanda, maliar, grafik a ilustrátor sa narodil 4. mája 1895 v Malej Vieske, dnes Turčianske Teplice. Jeho otec bol dlhé roky štátnym notárom a matka mala miestny krajčírsky salón. Syn Mikuláš po ľudovej škole študoval na maďarskom gymnáziu v Lučenci. Až do roku 1911, keď ťažko ochorel, žil životom veselého študenta. Od svojho okolia sa odlišoval iba väčšou citlivosťou a už v tomto čase prejaveným výtvarným nadaním. Prežíval vcelku bezstarostnú mladosť až do náhleho ochorenia na hnisavú angínu s vážnymi komplikáciami. Jeho stav sa natoľko zhoršil, že mu hrozila smrť. Amputácia jednej nohy bola na tie časy jediným riešením ako mu zachrániť život. Následky choroby sa pre mladého 16-ročného Galandu stali na celý život nezvratnou skutočnosťou. Dlhý čas bol pripútaný na lôžko, posledné dva ročníky gymnázia skončil ako externý študent. V roku 1914 zložil skúšku dospelosti a keďže už ako gymnazista rád a s úspechom kreslil rozhodol sa pre štúdium maliarstva na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Toto štúdium trvalo však iba dva roky z dôvodu vypuknutia prvej svetovej vojny. Nasledovala Praha u prof. Brunnera a Thieleho. Základné kamene Galandovho umeleckého diela boli položené už v období rokov dvadsiatych a najmä v rokoch 1926-1927 sa u neho objavilo viacero tematických motívov, ku ktorým sa neskôr vracal. S rokmi a skúsenosťami narastala jeho ideová, ale aj formálnoumelecká úroveň a zrelosť. Z formálneho hľadiska to boli roky syntetického alebo syntetizujúceho neoklasicizmu, ku ktorému sa dopracoval vďaka pražskému umeleckému prostrediu. Na samotný vývoj jeho výtvarného názoru vplývala spočiatku tvorba nórskeho expresionistu Edwarda Muncha a tvorby tzv. Parížskej školy, najmä P. Picassa, J. Grisa a talianskeho umelca G. Chirica, z českej avantgardy hlavne E. Fillu, R. Kremličku, J. Čapka, J. Zrzavého a iných. Galanda si vytváral a dotváral svoj umelecký názor na prahu tridsiatky, teda ako zrelý a zodpovedný človek, budúci tvorca a umelec. Obdobie jeho života a tvorby môžeme označiť ako zlomové a mimoriadne závažné. Zomrel 5. júna 1938 v Bratislave. Pochovaný bol v Turčianskych Tepliciach, odkiaľ bol v roku 1978 prevezený na Národný cintorín v Martine. V r. 1970 sa známy slovenský dokumentarista Vladimír Kubenko (1921-1978) spolu s kameramanom Alexandrom Štrelingerom pokúsil o náročnú štylizovanú rekonštrukciu života a diela tejto významnej osobnosti pod názvom Vyznávač snov. Svedectvá o maliarovi podáva nielen jeho generačný supútnik Ľudovít Fulla, ale aj jeho žena Mária.
Tématicky išlo o dve časti portrétu, z ktorých prvá sa venuje spomienkam na prežité roky a na blízkych ľudí, druhá je orientovaná na prozaickú a scenáristickú majstrovu tvorbu. Obe sú doplnené ukážkami z realizovaných filmov, ako aj rozhovormi s literátmi a filmovými tvorcami. Zaujímavé je stretnutie s bývalým vysokým dôstojníkom Skalickým, ktorý slúžil ako inšpirácia k hlavnej postave románu Amenmária. , Tématicky išlo o dve časti portrétu, z ktorých prvá sa venuje spomienkam na prežité roky a na blízkych ľudí, druhá je orientovaná na prozaickú a scenáristickú majstrovu tvorbu. Obe sú doplnené ukážkami z realizovaných filmov, ako aj rozhovormi s literátmi a filmovými tvorcami. Zaujímavé je stretnutie s bývalým vysokým dôstojníkom Skalickým, ktorý slúžil ako inšpirácia k hlavnej postave románu Amenmária.