Na Rádiu FM principálka Uršuľa Kovalyk a principál Patrik Krebs prerozprávali pocity svojich hercov a herečiek pochádzajúcich z marginalizovaných skupín.
Práve umenie pomáha týmto ľuďom prekonať ťažkosti začleňovania sa do spoločnosti.
Divadlo bez domova Ráno na eFeMku (30.6.2021)
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Principál divadla Patrik Krebs (na snímke dolu) pripomenul, že viditeľných na uliciach je možno 50 či 70 bezdomovcov, ale v skutočnosti žije v Bratislave takto vyše štyri tisíc ľudí:
„Nikto z nás nie je imúnny nielen voči covidu, ale aj voči tomu, že sa prepadne do spoločenskej skupiny, o ktorej si nemyslel, že bude raz jej súčasťou."
Práca pre ľudí sa nekončí
Principál si nevie predstaviť, že by si raz povedali, že už je koniec:
„Divadlo je krehká vec. Môže skončiť z rôznych príčin aj zajtra, ale nie preto, že by sme sa naň my vykašlali."
Títo dvaja životní partneri a zakladatelia unikátneho projektu divadla si uvedomujú, akí sú vnútorne bohatí.
Principálka Uršuľa Kovalyk (na snímke hore) kedysi pracovala vo výdajni časopisu pre bezdomovcov Nota bene:
„Našu hereckú a divadelnú komunitu preveril covid. Boli herečky a herci, ktorí nemohli prísť ani na jednu skúšku z dôvodov, že boli uzatvorení v nejakých zariadeniach. Zrazu, keď prišli po pol roku do divadla, boli šťastní."
„Krásne bolo, keď sme hrali v máji prvé predstavenie na živo, ako Augustín poďakoval divákom a povedal, že to online bolo o ničom a bez vás to nie je ono. Pochopil, že potrebujeme divákov a to je dôležité v divadle."
Experiment s pozitívnou chuťou
Sociálny experiment s názvom divadlo zažíva aj množstvá pozitívnych príbehov. Vďaka umeniu sa herečky a herci zo znevýhodneného prostredia dostávajú do lepšej sociálnej situácie.
Platení sú za skúšky a predstavenia. Pre pandémiu je nutné si vstupenky online rezervovať. Po každom predstavení nasleduje diskusia divákov s hercami.
Vtedy dochádza k interakciám väčšinovej spoločnosti so sociálne vylúčenými ľuďmi z rozličných komunít. V divadle dostávajú na javisku priestor nielen bezdomovci, ale aj telesne či mentálne postihnutí.
Ukázalo sa, že viacerí neherci - herci majú aj rôzne talenty na iné druhy umenia. Z ich radov vyšla herečka, ktorá napísala viacero kníh Jelka Matuškovičová, či dnes už herecká hviezda Augustín Horváth, ktorý je v divadle najdlhšie účinkujúcim.
Návodov žiadnych niet
Principálka divadla Uršuľa Kovalyk vysvetľuje:
„Nik nenapísal návod ako založiť bezdomovecké divadlo a čo s ním robiť. Je to sociálno umelecký experiment, ktorý trvá už 15 rokov."
Každý prípad bezdomovca, či inak vylúčenej osobnosti, ktorá sa zrazu nájde, ožije a pokúša sa integrovať, ich napĺňa.
Principál divadla Patrik Krebs ako príklad uviedol už spomínanú Jelku Matuškovičovú:
„Po roku, ako sa chodila na nás pozerať, zrazu povedala, že by to chcela skúsiť. Lenže iba tak, aby ju nebolo vidieť a ani počuť. Dnes normálne vystupuje na javisku."
Stále bývanie mení ľudí
A tak napísali postavu do hry, aby ju na začiatku jej vystupovania na javisku nebolo počuť ani vidieť, ba Uršuľa Kovalyk pridala iný príklad:
„Máme herca, ktorý ukončil bezdomovectvo takým spôsobom, že dostal sociálny byt, čo je niečo fantastické. Zrazu vidíte, čo to s človekom urobí, ak má stále bývanie."
Herci bezdomovci, rovnako diváci sú po predstavení natešení, šokovaní a potešení. Mnohí sa obom principálom zdôverili, že s ľuďmi z marginalizovaných skupín sa vôbec prvýkrát rozprávali až práve tu.
Jednoducho povedané, Uršuľa Kovalyk a Patrik Krebs pochopili, že sociálna pomoc pre bezdomovcov zúžená len na materiálnej báze je príliš málo pre ich integráciu. Musí im niekto dať pocit uznania, že aj oni sú ľudia.
25 50 75 90
